Tak sa nás zišlo na druhý sviatok vianočný v tej našej obývačke jedenásť. Rodina má byť spolu. Aspoň na tie sviatky. Sme vo veku, keď už deti vyleteli z rodného hniezda a osamostatnili sa, ale zasa nie až takí starí, aby tie deti napadlo, že už by mohli pozvať ony nás. U mamy sú stále doma. Debatovalo sa o všetkom možnom, presnejšie, každý si ventiloval […]

Nechcel som tomu veriť. Materialistické chápanie sveta totiž tvrdí, že spoločenské bytie určuje spoločenské vedomie, teda že čosi musí najprv jestvovať, až potom to môže rozmýšľať. Je to logické. Biblia to vidí inak, najprv vraj bola temnota a duch boží vznášal sa nad vodami… Teraz sa mi zdá, že pravda je kdesi uprostred. Základom každého činu je […]

Diagnóza národa slovenského je zložitá, komplikovaná a na terapiu veľmi náročná. Najväčším problémom je neochota priznať si chorobu a liečiť sa a ak teraz niekto prehlási, že je v pohode, len uteká pred skutočnosťou. Príčin tohto stavu je veľa, od genetickej výbavy, cez historické skúsenosti až po tlaky a stresy modernej doby. Vzťah príčin […]

Bojíme sa. Všeličoho. Napríklad nazývať veci pravými menami. Je pravda, že niekedy je tým pravým menom neslušný výraz a to sa vraj nesmie. Keď som kedysi náš štát nazval Ojeblandom, admin ma vylúčil z prvej strany a mal pravdu. Na titulku taký výraz nepatrí. Ako však nazvať slušne niečo, čo so slušnosťou nemá nič spoločné? Julo Satinský kedysi povedal, že […]

Pre človeka, ktorý prežil väčšinu života v reálnom socializme, je dosť ťažké stráviť praktiky znovunastoleného kapitalizmu, ktorý tu vládne dnes. Zažívací trakt nám rozmaznala serióznosť, slušnosť a ľudskosť, takže na hrubé sústa novodobej morálky nie je navyknutý a s trpkým úškrnom spomína na časy, kedy hľadel poza železnú oponu so závisťou […]

Pred časom sa pri našich cestách objavili bilboardy s obrázkom tučného muža v obleku a s nápisom: mám dosť. Neviem, kto tie plagáty platil a vlastne ani celkom neviem, o čo mu šlo, lebo propagovanie skromnosti sa mi v dnešnej dobe zdá neuveriteľné. Žeby ktosi zaplatil za to, aby oznámil všetkým, že už viac nechce – to je dosť bizarná predstava. A predsa […]

Alebo na Slovensku. Vmietla nám to do tváre priamo z obrazovky Zlatica Puškárová. Podľa najnovšieho prieskumu OECD sú vraj práve tieto dve krajiny najskorumpovanejšie na svete. Kam sa na nás hrabe Libéria, Burkina Fasso či Papua-Nová Guinea. Mimochodom, Mexiko, Gruzínsko a Slovensko majú aj najviac minerálnych prameňov, ale keďže účinky kyselky na sklon dávať […]

Drahí pozostalí, zišli sme sa tu, aby sme položili túto kytičku nezábudiek na hrob tej, ktorá nás opustila, zdá sa, už navždy. Odišla od nás, lebo sme si ju nevážili, a preto sme dopustili, aby zahynula. My, ktorí máme ešte v pamäti život s ňou, pociťujeme bolestnú stratu. Až teraz, keď jej niet, uvedomujeme si jej cenu a všetko to, čo pre nás znamenala. […]

Na tie ich oči nikdy nezabudnem. Zahmlené a prázdne ako oči rýb, zomierajúcich v prachu. Beznádej. Smútok taký hlboký, až mrazí. Na lavičke v čakárni geriatrie sedeli dve starenky okolo osemdesiatky. Doviezol ich šofér zo starobinca. Tie dve naše, s ktorými som sedel ja, vyzerali o poznanie živšie, hoci boli zrejme ešte staršie. „A ako vám varia“ – […]

Už viackrát sa v našich médiách objavila reportáž o tom, ako sa pracuje na našich cestách, pri kladení potrubia či údržbe a čistení verejných priestranstiev, na miestach, ktoré každý vidí a teda sú našou vizitkou. Mladého človeka s lopatou tam nevidno. Ťažké, slabo platené a primitívne práce robia len starší ľudia, často už v dôchodkovom veku. […]