Tam kdesi za obzorom

Nechcel som tomu veriť. Materialistické chápanie sveta totiž tvrdí, že spoločenské bytie určuje spoločenské vedomie, teda že čosi musí najprv jestvovať, až potom to môže rozmýšľať. Je to logické. Biblia to vidí inak, najprv vraj bola temnota a duch boží vznášal sa nad vodami… Teraz sa mi zdá, že pravda je kdesi uprostred. Základom každého činu je myšlienka. A nedá sa prehliadnuť fakt, že niektoré myšlienky sa zhmotnia aj bez toho, aby sme sa o to nejako výrazne pričinili. Príkladom môže byť to veľakrát zdôrazňované pozitívne myslenie. Svet je taký, akými okuliarmi sa naň pozeráme.

Narodil som sa a celý život prežil na Slovensku. Prechodil som síce väčšinu krajín Európy aj niektoré štáty Afriky či Ázie, ale mojím domovom je a zrejme aj zostane len to naše Slovensko. Preto mu chcem len to najlepšie. Aj v tých cudzích krajoch myslím na Slovensko a na to, čo by som sa tam mohol naučiť a priniesť k nám domov. Je s tým ale problém. Každý, kto to myslí so Slovenskom dobre mi potvrdí existenciu istých bariér, ktoré nazývame slovenské špecifiká. (Sú ľudia, ktorí to nazývajú Národná debilita, ale to je príliš urážajúce a hrubo zovšeobecňujúce tvrdenie). Špecifiká sú rôzne, ale najhoršie sú tie, ktoré náš národ poškodzujú. Hovorí sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. A biblia zasa tvrdí: odpusťte im, lebo nevedia, čo činia. Je veľa ľudí, ktorí majú len tie najčistejšie myšlienky, ale „svet ich nepochopil“. Tým svetom myslia, pochopiteľne, svojich bratov Slovákov, ktorým chcú pomôcť, ale oni to odmietajú. No hlupáci ! Vidno to aj na tomto blogu. Odišlo z neho už veľa ľudí, ktorí to mysleli dobre, ale komentáre spoluobčanov ich tak otrávili, že už nemajú chuť pomáhať.

A sme pri koreni. Dominantnou črtou nás, Slovákov je – povedzme si to otvorene – negativizmus. Ešte ani neotvoríme hubu a náš poslucháč už vie, že s nami nebude súhlasiť. Ešte napíšeme len názov blogu a niekomu sa už naježia všetky chlpy. A najalergickejší sme na toho, kto nás chce poúčať. Čo si to dovoľuje? Si myslí, že sme sprostí?

V takejto klíme je porozumenie nemožné.  Náš negatívny postoj nám zahmlieva zrak a vidíme nepriateľa aj tam, kde nie je. Keďže na objektívne posúdenie „nemáme čas“, alebo sme jednoducho leniví, apriorne pokladáme všetkých za podvodníkov, ktorí nás chcú oklamať, či len jednoducho „prešťať“. Pozitívne myslenie, ktoré by nám mohlo pomôcť prekonať tento postoj, pokladáme často len za fintu, ktorou sa nám podvodníci chcú dostať pod kožu. Neveríme nikomu a ničomu a nasadzujeme preventívne opatrenia aj pri styku so svojimi najbližšími. Výsledkom je stav medziľudských vzťahov, aký tu dnes vládne. Nezdá sa vám, že takýto zmýšľaním si ho len privolávame?

Riešenie?

Pozná ho každý !

Sme na tomto svete len raz. Mnohí dúfajú v to, že spravodlivosť bude až na tom druhom, ale…nestojí tento náš život za to, aby sme sa o ňu snažili už teraz? To naozaj nedokážeme zahodiť všetky negatívne myšlienky za hlavu, vymeniť tie čierne okuliare za nejaké krajšie? Farieb je plno, výber je na nás. Nie nadarmo sa hovorí: ak chceš zmeniť svet, zmeň najprv sám seba.

A čo s tým majú naši politici?

Asi nič. Deň, kedy si Fico s Matovičom sadnú na pivo a porozprávajú sa ako normálni ľudia, je asi ešte veľmi ďaleko. My však nie sme politici. My SME normálni ľudia…