Tam kdesi za obzorom

Tak to naozaj neviem. A priznám sa, že ma to ani veľmi nezaujíma, lebo viem ,že platiť niekomu za to, aby rozvracal debaty na blogu a spamoval komentáre je poriadna hlúposť. Na Slovensku máme totiž viac ako dosť ľudí, ktorí to s radosťou budú robiť zadarmo.

Neviem, kto vymyslel nazývať týchto ľudí trolmi. Troll je totiž tvor zo severských bájok a povestí, akýsi obor, ktorý stváral neplechu kdesi v Laponsku a za polárnym kruhom. Neplechu na blogoch stvárajú ľudia, ktorí sú naopak veľmi malí, aspoň čo sa duševného a morálneho rozmeru týka. Takí tí iniciatívni blbci, horší od triednych nepriateľov. Tých sme tu mali vždy „dostatok“. Udávali svojich spoluobčanov od nepamäti, Turkom, Maďarom, Nemcom, komunistom, každému, kto bol na Slovensku momentálne pri moci a komu sa tým mohli strčiť do análu. Lebo to lezenie do zadku je pre duchom chudobných veľmi obľúbenou činnosťou, zvyšujú si tým svoje mikroskopické sebavedomie a primkýnajú sa k silnejšiemu, asi ako v tom vtipe, keď mravec, sediaci za uchom slonovi, ktorý ide po moste povie: ale dupeme ! Možnosť zadupať je pre duševných krpcov neodolateľná a využijú ju aj vtedy, ak tým zradia svojho najlepšieho kamaráta. Kamarátstvo totiž určitým ľuďom sebavedomie nezvyšuje, zato podraz im dáva pocit, že s niekým vybabrali – a ten je na nezaplatenie. Toto sa na Slovenku deje stále, preto si myslím, že platiť u nás štb je úplne zbytočné, keď tu máme takú širokú základňu dobrovoľníkov…

Existujú aj iní. Nie sú trollovia a nechcú nikomu škodiť, ale majú iný názor. Vyčítali ho zväčša na internete a často býva aj opodstatnený. Majú besnú túžbu prezentovať svoje vedomosti a naprávať názory ostatných. Niečo ako učiteľský syndróm. To by bolo v poriadku, každý sa iste rád nechá poučiť, pokiaľ sa to deje v intenciách slušnosti. Majitelia iných právd však často trpia aj syndrómom neomylnosti, a to je problém. Držia sa tých svojich zubami-nechtami a nepovolia, keby ich na kolese lámali. Komentáre, ktoré narúšajú ich neomylnosť chápu ako útok na svoju osobu a odpovedajú protiútokom. V istom štádiu aj preventívne. Istých ľudí chápu ako svojich osobných nepriateľov a v ľútom boji proti nim si prostriedky nevyberajú. Útočia už aj na básničky. Túžba presadiť svoju pravdu je stará ako túžba každého z nás po uznaní, a priznanie pravdy inému je na Slovensku synonymom porážky. Nájsť konsenzus je neprijateľné. To je veľmi, ale veľmi nezdravý jav, ktorý nám Slovákom narobil už veľa zla…

Myslím si, že ľudia, ktorí sú na tomto blogu považovaní za trollov sú iba neuznaní mudrci či za každú cenu odlišní jedinci, trpiaci komplexami menejcennosti z nedostatočnej podpory a uznania. Sú schopní vymyslieť neuveriteľné konšpirácie, presvedčia o nich sami seba a potom ich prezentujú ako fakty. A bijú sa za ne ako levy. Nejde im o pravdu, ide im len o svoju pravdu. Získavajú tým pocit výlučnosti či jedinečnosti, lebo vyniknúť v tejto preľudnenej spoločnosti je čoraz ťažšie. Ktosi im našepkal, že „ja“ je viac, ako „my“…

Koľko je na Slovensku trollov?

Myslím, že žiadny… ale zato je tu veľa nešťastných ľudí…

Treba ich len poľutovať…