Tam kdesi za obzorom

Holandský stredoveký filozof Baruch Spinoza vo svojom kľúčovom diele Etika tvrdí, že hlavným cieľom každého živého tvora je snaha o zachovanie, podporovanie a rozmnoženie života, najmä svojho vlastného druhu. Všetko, čo žije, má snahu vyvíjať úsilie, smerujúce k podpore svojej existencie. Je to prírodný aj spoločenský zákon a riadia sa ním od svojho vzniku všetky rastliny aj zvieratá na tejto zemi.

Aj keď sa toto konštatovanie zdá byť samozrejmosťou a na to, aby sme ho chápali, nepotrebujeme filozofiu, zdá sa, že v ostatnom čase sa – popri iných samozrejmostiach – rúca aj táto. Akoby už ľudia  dosiahli vrchol svojho vývoja vpred a začal sa proces opačný: deštrukcia. Akoby tá príroda či pánboh pochopili, že to s nami prehnali, že sme dosiahli viac, než na čo máme právo a že škody, ktoré na tejto zemi páchame sú už neúnosné. Akoby začal proces nášho zániku. A keďže pred prírodnými katastrofami sa dokážeme vcelku úspešne brániť a žiadny smrtiaci asteroid nie je v dohľade, tá príroda, pánboh či možno ilumináti nám „zariadili“ sebadeštrukciu.

Nevidí to len slepý.

„Humanitárne“ zabíjanie tisícok ľudí príslušníkmi vlastného druhu je len jedným z príkladov tohto zvráteného vývoja. Mocní tohto sveta použijú všetky prostriedky na to, aby zredukovali obyvateľstvo na sebe vyhovujúcu mieru, vrátane rozoštvávania a falošných fráz, navodzujúcich dojem, že vlastne ľuďom pomáhajú. Darí sa im. Ľudia sa žerú a zabíjajú medzi sebou a ani ich nenapadne, že ich konanie ktosi riadi. Pod heslom demokracie, slobody a vlastného názoru poslušne slúžia mocipánom a ubližujú aj svojim najbližším. Pod heslami zdravej výživy sú milióny ľudí otravovaní jedmi a masívna reklama tzv. liekov ich nabáda užívať ďalšie tablety, nenávratne poškodzujúce zdravie. Vymývanie mozgov mládeži pomáha diskreditovať zriadenia, ktoré ešte životu priali, a tým zamedziť možnosti ich návratu. Opíjanie sa technickými hračkami odsúva a zosmiešňuje úlohu morálnych zákonov, ktoré po tisícročia pomáhali ľudstvu spájať sa a odolávať prírodným či spoločenským katastrofám. „Kultúra smrti“, masívne produkovaná západnými médiami, podnecuje tie najnižšie pudy, zabíjanie blížnych stavia do úlohy obľúbenej a ľahko dosiahnuteľnej kratochvíle, oprostenej od základných princípov morálky a pripravuje budúcu generáciu na zabíjanie skutočné. Akí ľudia vyrastú z detí, odkojených krvou?  Aj náboženstvá sú používané k zasievaniu nenávisti a hoci všetky majú vo svojom kóde lásku k blížnemu, ich výsledkom je taká nenávisť k inovercom, aká nemá inde obdobu. Nedôvera, podozrievanie, každodenné násilie, hrnúce sa z televízorov priamo do našich domácností v nás navodzuje trvalý pocit ohrozenia, takže už nedôverujeme ani svojim najbližším. Podporovanie individuality vedie k potláčaniu spoločenského vedomia, takže spojiť sa pre dobrú vec už nedokážeme. Na každého svätca už pripadá aspoň desať Judášov. A tie technické hračky, ktorým sme zverili aj svoje najintímnejšie tajomstvá, nás sledujú na každom kroku presne tak, ako to kedysi predpovedal pán Orwell…ibaže z opačnej strany barikády.

Zvykáme si.

Na smrť.

Je všade okolo nás…