Peťa a Majku poznám už dávno. Bol som im svedkom na svadbe pred viac ako dvadsiatimi rokmi a stretávali sme sa sporadicky niekoľkokrát za rok. Obaja sú veľmi pobožní a tá ich svadba v kostole bola naozaj prekrásna. Vždy zastávali len tie ušľachtilé morálne hodnoty a manželská vernosť im bola posvätná. Nikdy nehovorili o tom, ako im to klape v posteli, také témy boli napriek nášmu priateľstvu tabu, to sa v kresťanskej rodine jednoducho nepatrí.
Dvadsať rokov uplynulo a ja som si pri svojich návštevách všimol čoraz menej spontánnosti v ich chovaní, čoraz menej radosti. Pripisoval som to takému tomu „prirodzenému opotrebovaniu“ ich vzťahu, ktorý v tomto veku postihuje takmer všetky manželstvá. Už sa nehladkali, už sa na seba neusmievali, skôr akoby sa snažili jeden druhému vyhýbať. Pri jednej návšteve, keď sme troška viac popili, som sa ocitol s Peťom sám, a vtedy to z neho vyletelo. Mám milenku. Pri manželke sa dusím. Ten náš nedeľný sex nestojí za nič. Stále to isté, misionárska a nič viac. Už sa mi pri nej ani nepostaví. Tak sme toho radšej nechali. Laura je úplne iná. Vášnivá, odvážna, aktívna. Mám pri nej pocit, že som sa znova narodil. Stretávame sa len občas, lebo zrejme má aj iných, ale pre mňa sú to chvíľky dokonalého šťastia. Tá žena ma dokáže nabiť energiou a dať mi toľko krásy, koľko som nikdy nezažil. Stvárame spolu také veci, až si pripadám ako úchylák. Len ma trápi, že Majku podvádzam. To si nezaslúži. Mám výčitky. Prosím, poraď…
Ani neviem, čo som mu vtedy poradil, asi nič moc…
…ale nedávno som stretol v meste Majku. Bola zavesená do mladého mne neznámeho muža a viditeľne žiarila šťastím. Keď ma zbadala, akoby do nej udrel blesk. Vymanila sa z objatia toho muža, čosi mu povedala a bežala ku mne. Sadli sme si do kaviarne a tam to z nej vyletelo. Slzy jej stekali po tvári, keď mi odhalila svoje strašné tajomstvo, vraj Peťo už nie je to, čo býval, nemá o ňu záujem, nenapadne ho nič iné ako len že sa na ňu zvalí, ale už mu ani ten oný nestojí a čo je to za strašný život. Bože, teraz sa cítim ako pobehlica, nechcem ho podvádzať, ale takto už ďalej žiť nevládzem, mám výčitky a prosím ťa poraď…
Tak. Poraďte, čo poradiť…
Kresťanská morálka je o uprimnosti k sebe ...
Ja som realista, na rozhrešenie potrebujú ...
Ale no tak....dúfam, že si pochopil, že tie ...
Presne tak...a títo dvaja ju rozchodili... ...
Máš pravdu, deti nemajú a rozchod by bol ...
Celá debata | RSS tejto debaty