Tam kdesi za obzorom

Matka príroda je mocná. Otec nebeský tiež. Je prirodzené, že naši rodičia nám chcú len dobre. Veď sme ich deti. Nikdy by do nás nevštepili čosi také strašné, ako je bolesť, keby nevedeli, že nám prospeje. Nikdy by nám nedovolili poznať strach, keby nám ním nechceli pomôcť. Minimálne k poznaniu, že všetko na svete má svoju cenu. Najmä život bez bolesti a strachu. Ak máme poznať to, čo je na svete najkrajšie a najhodnotnejšie, teda šťastie a lásku, musíme poznať aj ich opak. Inak by sme ich nevnímali. Inak by sme ich nevedeli oceniť. Lebo všetko na svete má svoju cenu a to, čo je zadarmo, to cenu nemá. To len my sme si vymysleli finty, ako sa dostať zadarmo k hodnotám najcennejším, ako svojich rodičov oklamať a nezaplatiť. To len my sa snažíme vybabrať so všetkým a s každým, kto nám chce pomôcť.

Asi je to hrozné. Písať o potrebe bolesti a strachu v čase, kedy sme sa strachu konečne zbavili a farmafirmy ponúkajú stovky liekov na potlačenie bolesti je prinajmenšom…čudné. Máme slobodu, nikto sa nemusí báť povedať svoj názor a mládež to pokladá za samozrejmosť. Totalita je pre nich niečo zlé a chvalabohu dávno minulé a povedať čo si myslia pokladajú za svoje sväté právo.

Človek je tvor nedokonalý. Čo nezažil, to si nedokáže ani predstaviť. Masmédiá ho kŕmia záľahou informácií tak intenzívne, až zahltia jeho schopnosť vnímania a už ide len po povrchu. Darmo mu budete ukazovať hrôzy vojny či koncentračné tábory, už ich nevníma. Z monitora sa na neho valia potoky krvi a on sa v nich čľapká ako vo vani, zabíja „tých zlých“ s rozkošou a pocitom, že tým zachraňuje svet a čokoľvek menej drastické mu pripadá nezáživné a nudné. Presýtenosť mierom a bezpečím uňho spôsobuje túžbu po adrenalíne, ktorú si kompenzuje pri počítači. Ten mu sprostredkuje len vizuálne zážitky, pocitové nie. Keby občas z monitora vyletela skutočná päsť a vrazila mu do zubov, zrejme by jeho záľuba v krvavých jatkách skončila…ale to výrobcovia bojových hier nepotrebujú.

Asi je to hrozné. Písať o potrebe bolesti a strachu. Obávam sa ale, že pestovať u mládeže odolnosť ku krviprelievaniu bez možnosti tú bolesť aj pocítiť je nedokonalé. Čo takto skutočnosť? Technické riešenie by sa určite našlo. Čo takto vylepšiť akčné americké thrillery možnosťou zapojiť sa do nich, vrátane rizík s tým spojených? Čo takto umožniť hráčom zažiť možnosť pos.rať sa strachom z vedomia, že tá obluda, čo sa naňho valí, mu spôsobí skutočnú bolesť? To by bol skutočný, nefalšovaný a najmä užitočný a výchovný moment pri konzumácii týchto výtvorov…