Tam kdesi za obzorom

Pred časom sa tu objavil hojne diskutovaný článok o prostitúcii na Slovensku, v ktorom jeho autorka tvrdila, že má s ňou bohaté skúsenosti, tak by som si aj ja pridal svoje polienko do ohňa a podelil sa so skúsenosťami svojimi.

Už som písal o tom, že som bol kvôli nárokom svojej ex nútený prijať aj ťažkú a špinavú manuálnu prácu, ale ani to nestačilo. Ťažká práca zďaleka nie je tou najvýnosnejšou a keď sa dostala do prostredia luxusu, dohodila mi inú. Nočný bar. Začínal som ako biletár, presnejšie vyhadzovač. Keď ma šťúply arabský majiteľ uvidel, ťapli sme si, mal pocit, že s mojou postavou to hravo zvládnem. Moja práca spočívala vo vyberaní vstupného a odomykaní dverí, nič náročné …kým nikto nerobil problémy. Bar bol dobre zavedený, známy medzi početnou arabskou klientelou, okrem disko baru ponúkal aj pestrý výber orientálnej kuchyne. Otváral sa večer o deviatej a už v prvý večer som prišiel na to, aká je to zlatá baňa. Vstupné nebolo vysoké, ale synčekovia ropných magnátov moje predstavy o význame slovka sprepitné posunuli ďaleko za hranice fantázie. Pravdaže, takíto hostia priťahovali aj inú klientelu. Šuchot bankoviek láka ženy istého typu viac ako čokoľvek iné a tak sa tu každý večer zišla spoločnosť, akú by ste inde hľadali márne. Zlatokopky všetkých druhov sa mi vtierali do priazne a ťahali informácie. Arabi však mali záujem iba o mladé dievčatá a keď som sa ich pýtal, ako sa alkohol a sex zhoduje s ich vierou, odpovedali: tu Alah nevidí. Pravdaže, takýto kšeft priťahoval aj staršie ženy, často vydaté, ktoré si sadli do toho najtmavšieho kúta a ak si ich niekto vyhliadol, čo najrýchlejšie s ním vypadli. Vedľa bol hotel a recepční boli zainteresovaní. Bolo komické sledovať chovanie žien, ktoré ma poznali, dokonca aj moje bývalé kolegyne, najprv zostali zarazené, že by sa v nich krvi nedorezal, niektoré ma potom zaprisahávali, aby som mlčal, iné sa tvárili, že ma nepoznajú. Jedna sa mi aj zavesila na krk a s plačom opisovala svoju zúfalú situáciu…no čo už.

Bar bol plný každú noc, najviac ľudí sa nahrnulo po polnoci, keď inde zatvorili a rozpití kunčafti sa chceli doraziť. V tomto štádiu im nevadili ani naše neskutočne vysoké ceny a vstup do baru si vynucovali aj násilím, takže vchodové dvere sme museli opancierovať. Pravdaže, isté dievčatá mali vstup zadarmo a vždy, mladé a krásne blondínky tí počerní chalani priam žrali. To bol dôvod, prečo k nám chodili a prečo sa tržby šplhali až do neba. Dievčatá žiarili sexepílom a pretekali sa vo zvádzaní, takže už na tanečnom parkete to často vyzeralo ako… Viaceré z nich zanechali školu a opustili rodičov hneď ako im to zákon dovolil. Tak to urobili aj dve sestry z jednej dediny pri Topoľčanoch a nechali svoju rozvedenú mamu trápiť sa v slzách doma. Prenajali si celý dom za sumu, z ktorej sa točila hlava, ale ony boli peniazmi zasypávané a len sa tomu smiali. Nič si neodkladali, všetko prehýrili. Tie staršie, ktoré si už odkladať chceli, už zďaleka toľko nezarábali. Občas sa nepohodli. Sem-tam sa na WC strhla bitka, pri ktorej sa trhali vlasy a aj tiekla krv. Jedna krásavica musela byť hospitalizovaná a tri týždne bola out. Keď sa potom vrátila, ešte so zamaskovanou modrinou na líci povedala mi, že už bez toho nášho baru nemohla vydržať…

Vyhadzovača som robil dosť krátko, lebo hoci som niekoľko malérov vyriešil, pri tom poslednom môj majiteľ zistil, že nie som až taký drsniak, ako vyzerám, a preradil ma na inú funkciu. Jednu osobnú pikošku ale ešte prezradím.  Isteže som bol v tomto prostredí viackrát zvádzaný k hriechu, často veľmi hriešnymi dievčatami, ale nikdy som to nevyužil. Ani vtedy, keď sa o to veľmi intenzívne snažila jedna žena s tým najkrajším poprsím na svete, takže to vzdala, obaja sme sa zasmiali a zostali priateľmi. Za moju vernosť mi potom pošepla tajomstvo. Poslala ju vraj moja žena recepčná, ktorá asi už mala niečo na rováši a potrebovala čosi aj na mňa…

Nuž čo, všeličo sa deje na tom svete guľatom…