Čo sme to za ľudia?

 

Riša nemusím. Spievať nevie, len roznáša depresie. Pieseň „Po schodoch“  nepobaví, zato nás nabáda zamyslieť sa nad tým, čo sme to za ľudia. No potrebujeme to?

Môj dedko bol statočný človek. Cez vojnu ho nemeckí fašisti zatvorili do basy za to, že v rozhlase počúval Londýn. Udal ho jeho sused a kamarát Slovák len preto, aby sa zapáčil Nemcom. Môjho otca po vojne zatvorili tiež. Tentoraz za to, že si robil srandu zo súdruha Stalina. Aj jeho udal slovenský kamarát, zapálený rusofil. Mňa zatiaľ ešte nezatvorili. Možno len preto, že nemám takých kamarátov. Ale ktovie, ak budem haniť Američanov, možno aj po mňa si prídu, paragraf na to existuje. Udavač sa tu nájde vždy. Lebo v strkaní sa do zadku cudzincom na účet svojich rodákov – v tom sme preborníci. Myslím, že sme to robili už za Turkov, Pavol Országh svoje básne písal v maďarčine a až slzy jeho mamičky ho primäli k Hviezdoslavizmu, kolaborácia s Nemcami vo vojne bola priamym dôsledkom našej nátury, takisto ako SNP v čase, keď začali prehrávať. Na Slovensku vraj naši vždy vyhrajú – len nikdy dopredu nevieme, ktorí sú naši. Aj preto sme po vojne boli zapálení komunisti, a keď sa váhy preklopili, pľujeme na nich ostošesť. Že je to bezcharakterné a zbabelé? No a čo ! Hlavné je udržať sa na hladine a prežiť, za charakter či statočnosť si nič nekúpime. Aspoň na Slovensku nie. Dnes to platí viac ako kedykoľvek v minulosti. Orol tatranský je ohrozený druh, potkan prežije.

Takí sme…

Hovorí sa, že keď srdce a rozum bojujú, obyčajne srdce býva v prevahe. Aj zlo, ktoré sa vyliahne v ľudskej hlave, býva ľahšie odhalené, lebo má logický základ. Ty si ublížil mne, ja ublížim tebe. Zlo, prameniace v ľudskom srdci, je oveľa zákernejšie. Ťažko ho odhaliť, lebo zdanlivo nemá dôvod. Vzniká vo sfére pocitov, v tom imaginárnom svete nepredvídateľných zhlukov náhod, génov, krívd  a svojských reakcií, ktoré sú snáď u každého človeka iné. Srdce je bezodná studňa, nevyčerpateľný prameň prekvapení často aj pre samotného majiteľa, a to, čo splodí, to rozum nepochopí.

Na Slovensku vraj pripadá na jedného svätca aspoň dvanásť Judášov. Neviem, kde sa v nás berie tá zlomyseľnosť, s akou pristupujeme k svojim spoluobčanom. Slovanská spolupatričnosť, o ktorej sníval Štúr, zostala navždy len v rovine zbožných prianí. Dnes by sme sa navzájom utopili v lyžičke vody. Typickým zrkadlom našej nátury je aj tento blog. Vykrikujeme o slobode názoru, ale beda tomu, kto ho má iný. A objektivita? Tá na Slovensku už dávno otrčila kopytá. Spolupatričnosť a snaha pochopiť jeden druhého tiež. Zostalo len sebectvo, egoizmus, bezohľadnosť. A najhoršie je, že naše deti sa už do tohto chlieva narodili, takže nič iné ani nepoznajú. Všemocná propaganda im žiadne pozitívne hodnoty nevštepila, naopak, všetky len zosmiešnila,  oni tento postoj úspešne prebrali a prehlasujú ho za vlastný názor. Poslušne papagájujú to, čo im natáral ktosi, komu to veľmi vyhovuje…

Akú máme budúcnosť?

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

COP29, Muchtar Babajev, klimatický summit OSN

Na klimatickej konferencii COP29 sa dohodli na finančnej pomoci rozvojovým krajinám

24.11.2024 06:10

Štáty sveta sa na COP29 v Azerbajdžane po dlhom vyjednávaní dohodli na výraznom zvýšení klimatickej pomoci pre rozvojové krajiny.

Russia Ukraine War

Peniaze pre rodinu po zabití vojaka. Na Ukrajine ich posielajú 40 mesiacov a prečo sa v Rusku používa dvojaký meter?

24.11.2024 06:00

Aké sú hlavné rozdiely vo finančnej kompenzácii v prípade zabitia vojaka v ruskej armáde a v ukrajinských ozbrojených silách?

Muchtar Babajev, COP29

Prelom v boji proti otepľovaniu: Desať rokov diskusií priniesli dohodu o uhlíkových kvótach

23.11.2024 20:02, aktualizované: 20:25

Podľa zástancov obchodu s povolenkami (kvótami) to prinesie miliardy dolárov pre nové projekty na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1701810x
Priemerná čítanosť článkov: 3017x

Autor blogu

Archív