Tam kdesi za obzorom

Už sme raz takí: ak sa nám čosi nepáči, kritizujeme a nadávame ostošesť. Ak treba pochváliť, mlčíme ako ryby. Kritizovanie a nadávanie je v móde, preto kritizuje a nadáva aj ten, kto je spokojný, len aby nevybočil z radu. Dôvod sa nájde vždy. Výsledkom je, že parlamentné voľby u nás s obrovskou prevahou vyhrala strana Smer, ale uznania sa jej nedostalo ani náhodou. Naopak, všade čítame len negatíva, všade samé kauzy, nič nie je v poriadku. Kam sa podeli všetci, čo im dali hlas?

Mám kamaráta, vždy to bol veľmi slušný, priateľský človek, každému pomáhal a všetci ho mali radi. Až do chvíle, keď sa dal na politiku. Odvtedy sa stal hajzlom, gaunerom a zlodejom, hoci sa vôbec nezmenil. Nadávali mu aj tí, ktorým pomáhal. Sťažoval sa mi viackrát, ale nevymysleli sme nič. Napokon s tým sekol. Odišiel z parlamentu aj zo strany, a odvtedy je pre každého zasa slušným človekom.

Od nežnej sa u nás vystriedalo viacero vlád, a dá sa povedať, že všetky nás sklamali. Na predvolebné sľuby zabudli hneď ako sa dostali k moci. Niektoré víťazné strany už ani nejestvujú. Za tých dvadsaťšesť rokov si nespomínam, žeby niektorá vytiahla čosi ako „sociálny balíček“, alebo že by sa postavila proti verchuške v Bruseli preto, aby nesklamala občanov…a ani si nepamätám, žeby mala niektorá nástenku, na ktorej si plnenie svojich sľubov pravidelne odškrtáva. Naopak, každá sa snažila, aby ľudia na jej sľuby zabudli. Isteže, zadarmo nie je nič. Aj Smer, tak ako všetky ostatné strany, má sponzora, ktorý jej vstup do politiky zaplatil. Ak je to gauner, je to smola. Ale kto poctivý je dnes miliardár? A ktorá z doteraz vládnucich strán sa snažila vrátiť ľuďom aspoň časť toho, čo im ten gauner ukradol? Nie, celkom spravodlivé to nie je. Ale zavďačiť sa všetkým nedokáže nikto. Vždy bude ktosi nespokojný, vždy bude niekto ukrivdený. Zdá sa však, že napriek nadávaniu je 40 percent Slovákov s touto vládou spokojných. To je viac, než s ktoroukoľvek predošlou…