Tam kdesi za obzorom

V našej dedine si pestujeme bohatú športovú aj kultúrnu činnosť. Popri futbalovom klube FC Kopniho, ktorý láka každú nedeľu športuchtivých fanúšikov na ihrisko za mestom na vzrušujúci zápas s niektorou zo susedných obcí, sa v kultúrnom dome venujeme aj činnostiam, ktoré povznášajú duševnú úroveň našich obyvateľov  a obohacujú ich o nové poznatky. Tak napríklad krúžok pestovateľov kaktusov  prezentuje pichľavé výpestky svojich členov na každoročnej výstave, spojenej so súťažou „o najväčší pichliač“. Ani numizmatici sa nedajú zahanbiť a v spomínanom dome kultúry zavše prezentujú svoje poklady obaja jeho členovia. Ale najdôležitejším stánkom kultúry je v našej obci je predsa len krčma. Tu, na tomto skutočne ľudovom fóre, sa môže maximálne demokraticky vyjadriť každý ako ku kultúrnym, tak i politickým otázkam dneška. A práve tu, kde uzrelo svetlo sveta už toľko nových myšlienok, padol jedného dňa návrh na založenie nového krúžku. Podnet k tomuto naozaj hodnotnému kultúrnemu počinu dal obsah debát, ktoré touto miestnosťou rezonovali v ostatnom čase najviac: kto komu viac ublížil. Starší obyvatelia našej obce, ktorí spravidla sedávali v ľavej strane miestnosti, vždy tvrdili, že za komunistov bolo lepšie, že mladí všetko len pokazili, že ničomu nerozumejú a dobabrali im starobu. Naopak, mladší občania, sedávajúci napravo od dverí, si myslia, že pokrok je nutný, že všetko dobabrali komunisti a keby ich nebolo, žilo by sa im lepšie. Obe skupiny majú ale jedno spoločné: všetci sú ukrivdení. A tak sa návrh na založenie „Krúžku pestovateľov krívd“ stretol s jednoznačnou podporou na oboch stranách. Jeho činnosť sa pochopiteľne odohráva na pôde najdemokratickejšej: v krčme. Tu sa môže každý vysťažovať dosýta. A nielen to, v narýchlo ustanovených pravidlách sa tomu, kto dnes prednesie najťažšiu krivdu, ktorou mu bývalý či tento režim ublížil, všetci ostatní poskladajú na útratu. Pravda, hlasovanie o tom, čo tou najväčšou krivdou je, nebýva vždy jednoznačné, preto si svojho víťaza každý deň určí ako pravá, tak aj ľavá strana. Jedno je ale isté: kultúrna úroveň v našej obci prudko vzrástla. Svoje krivdy sme si začali vážiť, pestujeme si ich, hýčkame a rozmnožujeme ešte viac ako predtým. Za také horory, aké tu za dlhých večerov odznejú by sa nemusel hanbiť ani Hičkok. A toľko krivdy, koľko si jej tu denne vypočujeme, toľko snáď ani na svete nejestvuje, ale dobre sa to počúva. Nič tak človeka nepoteší ako krivda, ktorá sa nestala jemu, ale susedovi. Áno, tento náš nový krúžok má každý rád…