Tam kdesi za obzorom

Zlé svedomie ja tak trocha archaický výraz pre niečo, čo už takmer úplne zmizlo nielen z nášho slovníka, ale aj zo života. Ľudia dnes vyhľadávajú iba pozitívne pocity a svedomie, hanba či pocit zodpovednosti medzi ne rozhodne nepatria, takže každý moderný človek ich ignoruje. Ak by náhodou nastala situácia, ktorá zlé svedomie prebudí, treba mať nacvičené niektoré grífy, ktoré ho znova zaženú. V tomto smere dosahujú niektorí jedinci priam virtuóznu šikovnosť. Je až neuveriteľné, čo všetko je človek schopný pre zabitie zlého svedomia urobiť. Suverénnou jednotkou medzi grífmi je chovať sa podľa hesla: najlepšia obrana je útok. Netreba váhať a človeka, voči ktorému sme sa previnili, okamžite napadnúť prv, ako by nám našu vinu pripomenul. Ķým sa spamatá, je vinníkom on a nezostane mu nič iné ako brániť sa. Ak budeme vo svojom úsilí pošpiniť ho dôslední, už sa z toho nevyvlečie.

Je veľmi dobré, ak si na dobrákov zo svojho okolia, ktorým by sme mali byť za ich dobrotu vďační a teda ktorí by v nás pocit zlého svedomia mohli zobudiť, preventívne pripravíme zoznam ich prehreškov. V kritickej chvíli je na nezaplatenie. Nie je nič uľavujúcejšie, ako namiesto potupnej vďačnosti dotyčnému vynadať.

Dobrákov má v rodine takmer každý. Pomáhajú nám v ťažkých chvíľach, požičiavajú peniaze, preberajú na seba naše povinnosti. Sú už raz takí…čudní. Ķeby sme im mali ďakovať zakaždým, keď si to zaslúžia, nič iné by sme nerobili. Je oveľa výhodnejšie podporiť názor, že sú čudáci, že za to nemôžu a iní už nebudú. Okolie to rado prijme, lebo po vďačnosti netúži nikto a po vracaní požičiek tobôž nie. Keď s nami nie sú, môžeme si na ich účet aj zažartovať a dokázať tým, že my veru takí sprostí nie sme. Zároveň tým uvoľníme atmosféru, ktorá má v takýchto chvíľach snahu oťažieť práve z dôvodu nášho zlého svedomia.

Áno, boj so zlým svedomím bol kedysi fuškou. Dnes už, našťastie, vďaka pokroku v medziľudských vzťahoch to nie je problém. A práve vďaka tomu pokroku aj výraz “svedomie” odíde do zabudnutia a naše deti nebudú ani tušiť, čo kedysi znamenal…