Tam kdesi za obzorom

Ľudia sú rôzni. Napríklad moja rodina písomnú formu prejavu vôbec neuznáva. Väčšinou sú to ľudia činu a kadejaké vypisovanie pokladajú za stratu času, takže  medzi nimi vyzerám ako čudák. Tu, na blogu, sa naopak zišli ľudia, ktorým písanie zjavne pôsobí radosť a veria, tak ako ja, že ním sebe aj iným čosi darujú. A možno už prišli aj na to, že pri písaní si človek uvedomí všeličo, čo by ho inak nenapadlo. Je to ako archeológia: postupné vyhrabávanie a odkrývanie pravdy.

A práve pravda je tým, čo nás najviac spája aj rozdeľuje.

Jeden múdry človek povedal: nehľadajte pravdu. Hľadajte fakty. Lebo fakty sú nezávislé na ľudskej vôli, kým pravda je vždy niečia.

Na blogu Pravda sme sa zišli všelijakí. Hoci sme takmer všetci Slováci, názory na pravdu máme rôzne. A čo je ešte horšie, často máme rozdielne aj názory na fakty. Hovorí sa tomu aj uhly pohľadu. To je čarovné pomenovanie našej snahy prispôsobiť fakty jedinej pravde – tej našej. Ohýbanie faktov na svoj obraz sa tu rozmohlo ako huby po daždi. Neviem, či toto hobby pestujú aj v iných krajinách, ale na Slovensku  akoby originalita názoru bola otázkou života a smrti. A čím bizarnejší názor, tým tvrdší boj o jeho presadenie. Akoby ľudia už nehľadali fakty ani pravdu, ale len sa bili za svoj názor. Akoby dialóg nebol spôsobom, ako sa obohatiť o nové vedomosti, ale len súbojom o to, kto vyhrá.

Sme malý národ. Vo veľkom svete sa takmer strácame. Ale na svete sú aj iné malé národy, ktoré sa nestratili. Naopak, vydobyli si rešpekt a uznanie. Prečo? Lebo dokážu ťahať za jeden povraz. A päť miliónov ľudí, ťahajúcich jedným smerom – to už je riadna sila. Tej neodolá ani sto miliónov iných, ak sú rozhádaní a neťahajú spolu.

Je toho veľa, čo nás rozdeľuje.

Skúsme znova nájsť to, čo nás spája…