Tam kdesi za obzorom

Nákupné šialenstvo vrcholí. Supermarkety praskali vo švíkoch najmä cez tento víkend a nákupné koše sotva stíhali pojať všetok ten vianočný tovar, čo doň Slovač navalila. Ak toto je obraz tej biedy a utrpenia, čo o nich denne počúvam, nuž len tak ďalej. Myslím, že materiálne sme na tom nikdy lepšie neboli. A keď vidím tie zástupy, valiace sa dovnútra a von, neodbytne sa mi do podvedomia tlačí otázka: kde všetci tí ľudia nakupovali, keď sme žiadne supermarkety nemali?

Áno, väčšina ľudí sa má nepochybne lepšie, ako kedysi. Boh konzumu nás drží vo svojich pazúroch a my sa k nemu primkýname stále viac. Keď pokrok, tak pokrok, o niekdajšej skromnosti už nikto nechce ani počuť, a keď sme vlani minuli na Vianoce v priemere štyristo euro, tento rok musíme viac.

A čo s tým má spoločné Ježiško?

Tak to naozaj neviem.

Nikdy som nepočul, že by bol bohatý, a nikdy som ani nevidel obrázok Ježiška, ovešaného darčekmi. Zato stále počúvam, že najväčším darom je láska k blížnemu, skromnosť a pokora.

Je to problém.

O čom sú naše Vianoce?