Tam kdesi za obzorom

Môžete si o nej myslieť čo chcete. Môžete ju pokladať za starú, tučnú, arogantnú, pre mňa je a navždy zostane krásnou ženou. Pre mňa je takou tou bielou veľrybou v Páralovskom štýle a nedosiahnuteľnou métou všetkých mojich snažení. Dala mi veľmi veľa. A – nemýľte sa – nie je v tom nič telesného, to naozaj nie. Halina Pavlowská je krásna jednoducho preto, že je Žena. Ženskejšia už snáď ani nemôže byť.

Kedysi na Facebooku bežala akási fiktívna zbierka na pohrebný veniec pre muža, ktorý zomrel od smiechu vo chvíli, keď pochopil ženy. Niekomu to asi prišlo vtipné, mne nie. Ja som sa vždy snažil ženám rozumieť, aj keď – popravde – žiadna o to nestála. „Nechcem, aby si ma chápal, chcem, aby si ma miloval“ – povedala mi to jedna naplno. Napriek tomu som mal vždy snahu nazrieť do ženskej hlavy a prísť na to, čo sa tam deje. Tak, ako každý muž túži odhaľovať tajomstvá. Mnohí sa však uspokoja s odkrytím obsahu ženskej blúzky a skončia pod nohavičkami. Iné ich nezaujíma. Loviť v hlbinách ženskej duše nemajú trpezlivosť a ani chuť a keď sa užijú jej tela, už k tomu nevidia ani dôvod. O ženskej logike si tak akurát rozprávajú vtipy.

Zdá sa, že dnešné ženy sa tomu prispôsobili. Prijali mužskú logiku. Z víliek Amáliek sa stali bojovníčky v štýle Lara Croft, kožený odev a kolty prekliato nízko. IQ siaha len po odstrel padoucha. „Sedávej panenko v koutě, budeš-li hodná, najdou tě“ – to je dnes na smiech. Zdá sa, že o hlbiny ženskej duše sa už nezaujímajú ani ženy.

Môžete si myslieť čo chcete, ale knižky Haliny Pavlowskej som hltal na posedenie. Pre mňa je to náučná literatúra. Je v nich toľko ženskej logiky ako v dobrej encyklopédii. Teda – niežeby som všetko chápal. A niežeby mi všetko bolo po chuti. Ale s náučnou literatúrou je to tak: treba sa ju nabifľovať. Tentoraz nie z povinnosti. Tentoraz len tak, pre život. A – pri všetkej vtipnosti – pre pocit úžasu.

Nie, mne táto logika nie je na smiech.

Mňa napĺňa krásou.

A ešte očarením z toho, čo všetko ženy dokážu…