Tam kdesi za obzorom

Dobre, ďakujem za opýtanie. A keďže takmer všetci moji známi sa uspokojili s takouto odpoveďou, lebo mi rýchle chceli naložiť svoje každodenné starosti, chcem svoju túžbu podeliť sa o zážitky realizovať – s odpustením – tu.

Nuž teda, na ostrov Kréta som sa chystal už dávno. Minojská civilizácia ma zaujala už pred rokmi, dozvedel som sa o ich neuveriteľnej kultúrnej úrovni, o mocnom bohovi Minotaurovi a  ľudských obetiach, ako aj o dramatickom zániku tohto národa. Po výbuchu sopky na ostrove Santorini ich totiž obrovská vlna cunami doslova zmietla do mora. Tieto fakty sú dnes ľahko dostupné v literatúre aj na internete, no na Kréte až tak veľa historických pamiatok nezostalo. Navyše, po skúsenostiach s gréckym prístupom k vlastnej histórii si nerobím veľké nádeje, že by fakticky ešte bolo čo obdivovať. Gréci sa totiž rozhodli nechať všetko v pôvodnom stave, čo je z hľadiska vierohodnosti  iste chvályhodné, lebo zrekonštruovaným dejinám dnes verí málokto – a je to tiež lacnejšie. Pri návšteve kedysi pyšných palácov však treba značnú mieru fantázie, sú to totiž zväčša len hŕby kamenia. A tak som aj ja – pohriechu – nenavštívil ani slávny palác v Knósose a venoval sa krásam, ktoré mám najradšej – prírode. A tých je tu naozaj dosť. Hoci severné pobrežie je už dosť poničené turistickým ruchom, piesočné pláže sú hlavne tu. Rozhodne sa oplatí absolvovať niektorý z výletov do najzaujímavejších lokalít. Prešiel som takmer celú západnú časť ostrova a na miesta ako pláž Preveli či ostrovy Elafonisi určite nikdy nezabudnem. A keďže lepšie je raz vidieť ako stokrát čítať, ponúkam zopár pohľadov aj vám.

pláž Preveli

grécka Amazónia

Chania

ostrovy Elafonisi

ružový piesok