Tam kdesi za obzorom

Tak veru, priatelia, je to tu znova.

Tá dlhá zima sa konečne skončila a hoci traja zmrznutí sa ohlasujú dažďom a chladom, jar je nepochybne tu. Príroda ožila. Trávička sa zazelenala, kvietky rozkvitli. Vtáčiky predvádzajú svoje ľúbostné ódy a vo vzduchu poletujú akési beštie čierne muchy a pária sa.

Aj naša suseda si našla nového frajera. Je to zjavne veľmi húževnatý človek, lebo už k nej chodí niekoľko týždňov a ešte neušiel. Všetci si ho za to vážime, pri náhodných stretnutiach na schodoch ho úctivo zdravíme a usmievame sa naňho, lebo suseda kvôli nemu nepije a my sa v noci vyspíme.

Tak veru, priatelia blogeri, už sú tu traja zmrznutí a okrem sviatku práce tu o máji ešte nikto nič pozitívne nenapísal.  Všetci sa zaoberajú smrteľne vážnymi problémami, akoby nevedeli, že smrteľne vážna je iba smrť. Akoby mal najkrajší mesiac v roku prejsť bez zmienky o tom, čo je na ňom výnimočné – o láske. A zdá sa, že ani ja to už nevylepším. Nuž čo, je kríza, môžem sa vyhovoriť na ňu. Aj keď – úprimne povedané – peniaze predsa nie sú všetko. Do vzťahov by sme si krízu vpustiť nemali. Aspoň v tom máji nie.

V súvislosti s jarným obdobím ma napadá už len výrok jedného českého humoristu: Jaro je tady. Všechno pučí, všechno se nalejvá…jen mně nikdo nepučí ani nenalejvá.

Želám vám všetkým krásny a láskyplný máj…