Tam kdesi za obzorom

„Takéto články nepíš“ – povedal mi jeden človek, ktorého názor si vážim, na ten môj ostatný. „Je to plné pesimizmu. Je máj – lásky čas, a ty takto…“

Má pravdu.

Na Slovensku je to tak: každý tú svoju pravdu vidí inak. Boj o vlastnú pravdu nás rozdeľuje tak mocne, že zabúdame aj na to, čo chceme. Preto sa nevieme spojiť. Pravda má však všetky farby dúhy, modrú, bielu, červenú, ba niektorí vidia ja takú, čo ani nemá meno.

A tak ma – čisto v záujme porozumenia – napadlo, že si založím taký malý kšeftík: požičovňu okuliarov. Za úplne symbolickú sumu, možno aj zadarmo, ale výlučne na základe dobrovoľnosti by si u mňa ktokoľvek mohol požičať okuliare takej farby, akou vidí svet jeho oponent.

Alebo manželka.

Alebo jeho pubertálne dieťa.

Alebo ktokoľvek, s kým sa nevie dohodnúť.

Pravdaže, jeho názor mu nikto neberie, okuliare sú len požičané a umožnia mu vidieť svet očami iného, aby pochopil jeho jednanie. Možno, ak uvidí to, čo vidí on, zmení názor. A možno nie. Určite už ale nebude zaslepený červenou, modrou či zelenou a pochopí, že tá jeho farba nie je jediná. Na ceste k porozumeniu je to nevyhnutné, ak mu, pravdaže, na porozumení záleží. Ak mu ide o to: dohodnúť sa. Ak mu nejde o presadzovanie svojho za každú cenu, hoci vie, že sa mýli.

Chce to len jedno: chcieť. Dobrá vôľa všetko zdolá.

Je mi jasné, že na tomto kšefte nezarobím. Dosť možné, že aj prerobím. Možno ma chorobní oponenti a chronickí bitkári zvozia pod čiernu zem. Kde sa dvaja bijú, aj tretiemu sa ujde. Na Slovensku je to tak.

Za pokus to ale stojí.

Jeden skúsim hneď teraz.

Pre všetkých, ktorí vydržali čítať až sem, ponúkam jedny okuliare grátis:

Vyjdite niekam von, pod modrú oblohu, alebo aspoň na balkón, a poobzerajte sa okolo seba. Je máj. Slniečko svieti, vtáčiky štebotajú. Všade je plno vôní. Kvitne jazmín, niekde už aj lipa, inde zasa vonia mladé ihličie.

Nadýchnite sa zhlboka.

Svet je predsa len krásne miesto pre život…