Tam kdesi za obzorom

Určite áno. Veď len vďaka nám sú tam, kde sú a môžu robiť to, čo robia. Vhodením hlasovacieho lístka do urny sme im k tomu dali právo.

Že nie?

Že sme nemohli vopred vedieť, čo sa z nich vykľuje?

Ale to by znamenalo, že sme volili mačku vo vreci.

Dôvera v toho – ktorého kandidáta je založená – priznajme to – na základe zbožného priania. Volíme ľudí, ktorých osobne nepoznáme. Alebo poznáme ako lumpov, ale odmietame tomu veriť. Za posledných dvadsať rokov nás politici dokázateľne okradli vraj až o sedemdesiat miliárd eur, ale my ich volíme znova. Sme masochisti?

Slovák je čudný tvor.

Tisícročná poroba mu zohla chrbát natoľko, že teraz už bytostne potrebuje niekoho, kto by po ňom dupal. Všetci jeho predkovia komusi slúžili, už to má v génoch, preto si nedokáže  predstaviť, že by mal o čomsi rozhodovať sám. Nevie to.

Čo teda urobí, keď sa dostane hore?

Do toho panského domu, plného vyberaných jedál na zlatých podnosoch?

Čo urobí, keď sa nikto nepozerá?

Kradne !

Gény mu velia zhrabnúť , čo sa dá, lebo prídu horšie časy a takáto šanca už nebude. Z práce rúk ešte nikto nezbohatol. Na Slovensku je to tak.

Prečo si myslíme, že politici sú iní?

Veď sú naši !

Nie sú iní.

Do politiky šli preto, aby si nakradli. Náš volebný lístok je vstupenkou do toho panského domu, v ktorom je veľa krásnych vecí, ktoré sa dajú ukradnúť. Zvolili sme ho, on vošiel a zatvoril dvere. Už naňho nevidíme. Kto by nekradol?

Parlamentná demokracia je zriadenie, kde sa vôľa občanov uplatňuje prostredníctvom poslancov.

Teoreticky.

Na Slovensku je to tak, že si volíme zlodejov, ktorí nás budú štyri roky okrádať a dúfame, že nás neokradnú príliš. Že zjedia len jedlo zo zlatých podnosov, prípadne si aj do tašky  napakujú, ale aspoň tie podnosy neukradnú. Hovoríme tomu „menšie zlo“.

Žiaľ, takto to nefunguje.

Už dvadsaťdva rokov náš spoločný dom – štát pľundrujú starí i noví zlodeji, ktorých sme si sami vybrali, zväčša v nádeji, že tentoraz to bude inak. A keďže za túto činnosť ešte nikto nebol potrestaný, neboja sa. Na Slovensku sa nemusia zodpovedať sa tým, ktorí ich zvolili. V najhoršom môžu povedať: Vy ste si ma zvolili, vy ste zodpovední.

Tak sa nečudujte.