Tam kdesi za obzorom

Hovorí sa, že keď sa od istého veku ráno zobudíte a nič vás nebolí – tak to ste mŕtvy. Človek má od prírody neutíchajúcu snahu pozerať sa hore, k niečomu vyššiemu a lepšiemu, snáď aby vedel, prečo je na tomto svete a čo chce dosiahnuť, a preto si oveľa skôr všimne, že sused z tretieho poschodia má opäť nové auto, ako to, že ten dôchodca z prízemia už chodí von iba z francúzskou barlou. Určite viac rozmýšľa nad možnosťami, ako si tiež zadovážiť čosi nové, ako uznať neodškriepiteľný fakt, že aj on raz bude starý.

Dnešná doba nám dáva príliš veľa dôvodov na rozčuľovanie a len málokto je schopný triezvo sa nad svojím životom zamyslieť a povedať si: nemám sa najhoršie. Pravdaže, problémy má každý z nás. Niekedy naozaj veľké. Ich skutočný rozmer je však ovplyvnený v prvom rade tým, ako veľmi sa nás týkajú. A keďže skúsenosti nám hovoria, že keď sme v srabe, nikto nám nepomôže, chováme sa tak aj my. Toho suseda s barlou síce pozdravíme, ale už sa s ním nepristavíme na slovko-dve, tak ako kedysi, lebo podvedome cítime, že by mohol od nás čosi chcieť.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa majú oveľa horšie ako my. Trápia ich problémy, s ktorými sa tie naše nedajú ani porovnať. Zdá sa, že človek je tvor neskutočne rozmaznaný: čím sa má lepšie, tým je nervóznejší a čoraz banálnejšie maličkosti ho rozčuľujú. Prah odolnosti má oveľa nižšie, ako mal ktorýkoľvek z jeho predkov. Dnes si už nevie predstaviť, ako mohli ľudia žiť bez ústredného kúrenia, bez molitanových matracov, bez lekárskej starostlivosti. Možno práve tieto vymoženosti nás tak rozmaznali – a preto sme si prestali pomáhať. Príliš sa spoliehame na to, že za pomoc je predsa platený ktosi iný. Ľudskú spolupatričnosť a súcit sme nahradili spoliehaním sa na systém. Ten je však veľmi ďaleko, keď práve tu a  teraz potrebujeme niekoho, kto by nám podal ruku.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa majú oveľa horšie ako my. Ráno sa zobúdzajú so strachom, aké hrôzy či bolesti im prinesie dnešný deň. Trápia ich problémy, o ktorých my ani nechceme vedieť. Nie, všetkým nepomôžeme, hoci niektorým by sme mohli. Aspoň svojim najbližším. Určite každý z nás má niekoho, kto je starý a nevládny. Určite by sme im mohli pomôcť. Aj kvôli sebe. Aby sme si niečo uvedomili…