Povedz mi, otec…

Kedysi bola populárna pieseň s týmto názvom. Povedz mi otec, ty predsa všetko vieš…týmito slovami sa začína rozhovor dcéry s otcom v jej texte, o ktorý ide predovšetkým, lebo hudba je len akýmsi doplnkom. Tá pieseň je už naozaj dosť stará a hoci dnes sa vyťahuje naozaj všetko možné, túto som nepočul už dlhé roky.

Prečo ju spomínam?

Lebo v čase, keď bola populárna som bol ja tým dieťaťom a môj otec, ktorý by sa bol so svojím dospievajúcim synom občas rád porozprával, sa k tomu akosi nedostal. Nie pre nedostatok času, ale preto, že ja som sa tomu vyhýbal. V puberte som nestál o otcove rady, lebo som si myslel, že môj život je úplne jedinečný a on mu nemôže rozumieť. Bol som taký hlúpy, že som nevedel ani to, aký som hlúpy. Môj otec bol však múdry, vedel toho o živote veľa, ale zomrel skôr, ako som to dokázal pochopiť.

Odvtedy mi chýba.

V nasledujúcich rokoch by som ho bol veľmi potreboval. Tak rád by som sa ho spýtal na radu, keď mi život priniesol hádanky, na ktoré som si nevedel odpovedať. Verím, že on tie odpovede poznal. Verím, že keby som za ním prišiel, určite by si na mňa našiel čas a venoval mi svoju lásku, o ktorú som ako pubertiak nestál, lebo bola taká samozrejmá, že som si ju nevážil.

Dnes už je neskoro.

Môj otec je dávno mŕtvy a už mi nič neporadí.

Dnes som otcom ja.

Moja jediná dcéra je odo mňa ďaleko a moje rady nepotrebuje.

Vie, že stačí zdvihnúť telefón a zavolať, vždy jej pomôžem.

Možno preto nevolá.

Ozve sa len na sviatky, zaželá mi všetko dobré a uteká späť, žiť svoj život bezo mňa.

Už celé roky čakám, že raz zazvoní telefón a moja dcéra sa ma spýta:  povedz mi, otec…

Dodnes čakám márne.

A vážne sa obávam, že keď raz ten telefón zazvoní, nikto ho nezdvihne.

Všetci budú na mojom pohrebe.

Zatiaľ ešte žijem a čakám.

Každý deň, každú hodinu, už celé roky…

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

eskort, polícia, Marian Výborný

Taliansko vydalo na Slovensko muža odsúdeného za vraždu expriateľky

21.11.2024 12:37

Marian Výborný z Revúcej ihneď putoval za mreže.

srbsko, novi sad

V súvislosti s tragédiou na železničnej stanici v Srbsku zadržali 11 osôb

21.11.2024 11:57

Zrútením prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ku ktorému došlo 1. novembra, si vyžiadalo 15 životov.

Island Reykjanes Sundhnúksgígar erupcia láva

FOTO: Vulkanický systém na juhozápade Islandu sa opäť prebudil k životu

21.11.2024 11:00

V danej lokalite ide už o siedmu erupciu od decembra minulého roka.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1700328x
Priemerná čítanosť článkov: 3015x

Autor blogu

Archív