Tam kdesi za obzorom

V jedno nedeľné ráno, ešte nebolo osem, vybrali sme sa uličkami pomedzi domy v talianskom Lignane smerom k moru. V tomto čase ešte väčšina turistov po nočných radovánkach spí, v uliciach sú len smetiari a zásobovači obchodov či reštaurácií.

Na terase jednej vilky sedeli tri staršie panie, čosi okolo sedemdesiatky. Chlipkali si svoju rannú kávičku a debatovali. Po cestičke popred nich šli pomaly tri mladé, asi šestnásťročné dievčatá v pracovných plášťoch. V rukách držali veľké  metly a zametali.

Zdá sa vám to byť normálne?

Mne áno.

Ale u nás som nič také ešte nevidel.

U nás som zvyknutý na starých, zrobených zametačov, ktorí ešte sem-tam aj teraz zametajú špinu našu každodennú a na mládež, dospávajúcu nočné radovánky častokrát až do obeda.

Je to na zamyslenie.

Kedysi sme spievali, že všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná.

Spievali sme to celých štyridsať rokov a dosiahli sme tým spevom takú neúctu k práci rúk, že slová metla či lopata v nás vzbudzujú iba ak pohŕdanie.

Výsledkom sú ulice plné odpadkov, smetí a psích výkalov.

Isteže, je to o peniazoch.

Isteže nás tak vychovali.

Aj my tak vychovávame svoje deti.

Namiesto pocitu spoluzodpovednosti za to, kde a ako žijeme, vštepujeme do nich nenávisť k „tým hore“, čo mali zariadiť, aby „sa to urobilo“.

Lenže samo sa neurobí nič.

Napokon vždy musí prísť ktosi konkrétny s metlou, kto to zametie.

V tom istom Lignane som neskôr predpoludním videl ešte jednu scénku: pred krásnou reštauráciou so sedením vonku zastal veľký a nový Mercedes. Vystúpil z neho malý, plešatý chlapík v obleku, asi štyridsiatnik, a veselo si pohvizdoval. Tipoval by som ho na úradníka dobre prosperujúcej banky. Zabuchol dvere auta a vošiel do reštaurácie. O minútu sa zasa vynoril, mal na sebe zásteru, v rukách kýbeľ a handru a začal tie vonkajšie stoly umývať.

Stále si pohvizdoval.

Neviem, či to bol pán majiteľ, neviem, či si bol v tej reštaurácii len tak privyrábať. Je mi ale jasné, že nemal problém. Evidentne nemal problém ani s handrou a preto ani s peniazmi.

Zdá sa vám to byť normálne?

Mne áno.

U nás však akosi stále radšej spievame.