Tam kdesi za obzorom

Nuž, je to pekné, že dokážeme zatlieskať tým, ktorí nás dnes zachraňujú – nielen zdravotníkom, ale všetkým tým statočným ľuďom, ktorí sa o nás starajú, aby sme nepokapali od hladu a zimy, hoci nič nerobíme. A určite si zaslúžia nielen potlesk, ale aj finančné ohodnotenie. Lebo teraz sa ukáže v plnej nahote, kto je na tomto svete potrebný a kto sa len vezie. Možno nám až pandémia nastaví zrkadlo, v ktorom sa objaví náš obraz, neskreslený propagandou a biznysom, a uvidíme, kto je aký užitočný tomuto svetu.

Zdravotníci nám odkázali, že si naše uznanie vážia, ale boli by ešte radšej, keby sme im prácu nesťažovali a boli disciplinovaní, lebo prevencia je vždy lacnejšia ako terapia.  A skutoční hrdinovia sú tí, z ktorých sme si v ostatnom čase navykli len uťahovať, lebo sa nedokázali prispôsobiť modernej dobe a na vysoký životný štandard si nevedeli zarobiť vybabrávaním s tými, čo im ten ich chlieb každodenný pečú. V tých najpotrebnejších profesiách je stále nedostatok ľudí. V tých najdôležitejších zamestnaniach sú spravidla najnižšie platy, aby mali bohatí ešte viac, lebo s jedlom rastie chuť a oni sa neštítia zobrať aj žobrákovi palicu.

„Nie je problém nasýtiť chudobných, problém je nasýtiť bohatých“.

Tento svet je plný hrdinov, o ktorých nikto nevie. Makajú na tom, aby udržali tento svet na nohách, aby sme všetci mali čo jesť, čo si obliecť, aby sme mali kde bývať. Výsledky ich práce vidíme všade a užívame si ich všetci, hoci ich tvorcov nepoznáme. Poznáme len tých, ktorí sa pretŕčajú pred kamerami a žnú nielen slávu, ale aj obrovské materiálne výhody, hoci pre ostatných neurobili nič užitočné. Skutoční hrdinovia týchto dní makajú pre spoločné blaho aj ich, ale sami žijú veľmi skromne. Môžeme im zatlieskať, hoci im to nepomôže a ani nezvýši ich životný štandard, ale mohli by sme aspoň prehodnotiť náš pokrivený rebríček hodnôt a znova ho postaviť z hlavy na nohy. Poďakovať sa svojej mame, že každé ráno vstáva veľmi skoro a beží do práce, aby sme my mohli žiť. Otvorene a ešte dnes povedať naplno“ Ďakujem Ti, mami. Vážim si, čo pre mňa robíš“.

Sú práce, bez ktorých sa nedá žiť. Sú remeslá, bez ktorých by svet zastavil. Sú veci, bez ktorých by všetci tí, ktorí dnes nepracujú, neprežili. Len vďaka skutočným hrdinom prežijú tí televízni. Len vďaka nim prežívame aj my.

ĎAKUJEME VÁM…