Starý pán Kováčik bol komunista. Všetci to o ňom vedeli. Chodil s veľkou taškou plnou komunistických novín po meste a prihováral sa ľuďom.
„Ako sa vám darí, pane? Ste spokojný“.
Málokto sa pristavil. Cudzí len nedôverčivo pozreli na toho starého otravu a tí, čo ho poznali, sa iba usmiali, mávli rukou a pridali do kroku. Priznám sa, ani ja som nemal veľa chutí cestou z práce hovoriť o tom, ako sa mám. Môj zamestnávateľ krachoval, hrozilo prepúšťanie a navyše, ponáhľal som sa na vlak.
„Ako sa máte, pane?“ – spýtal sa ma viackrát a ja som sa vždy len usmial a pridal do kroku.
Raz nastúpil aj do vlaku. Do odchodu zostávalo ešte pár minút a tak ich využil na to, aby ľuďom ponúkal tie svoje noviny. Nepochodil. Každý len odmietavo pokrútil hlavou. Keď odchádzal, ešte sa vo dverách obrátil a povedal:
„Nebojte sa, ľudia, strana na vás nezabúda“.
Mladší vyprskli smiechom, starší sa len usmiali.
Ktovie, čo všetko si pomysleli.
Je to už desať rokov.
Prepustili ma z práce, presťahoval som sa.
Do svojho rodiska chodím len zriedka.
Minulý týždeň som sa ale znova ocitol na tej našej stanici, do odchodu vlaku zostávalo pár minút, tak som sa – akosi inštinktívne – poobzeral po pánovi Kováčikovi.
Nebolo ho.
Nikto ma neoslovil.
Nikto sa nezaujímal o to, ako sa mám.
Všetci sa kamsi ponáhľali.
Martha Bielska Dnes už si málokto ...
nautilus Nuž, neviem, ktorý si ...
jogo64 ja ďakujem, je mi ľúto, ...
nautilus Jogo, snímam klobúk, ...
jogo64 Nautilus, myslím, že dnes ...
Celá debata | RSS tejto debaty