Tam kdesi za obzorom

Stáva sa to.

Pomerne často.

Zlaté mušky sú neposedné.

Láska sa jednoducho vyparí.

Sublimuje.

Samozrejme môžete namietnuť, že taký efemérny pocit, akým láska je, nemôže predsa sublimovať, to dokážu len niektoré pevné látky, ale nemýľte sa. Aj pocity majú svoju pevnú podobu. Prejavy toho najkrajšieho zo všetkých citov majú veľa hmatateľných podôb, a keď sa vyparí pocit, zmiznú aj ony.

Niekedy.

Nie vždy.

Niekedy zostávajú aj bez pocitu. Raňajky, kedysi pripravované s takou láskou a nosené až do postieľky, sú pripravované stále. Návyk na lásku zostáva, aj keď z nej už nezostalo nič. Aj keď už len v kuchyni, lebo posteľ už prestala byť tým čarovným miestom, kde sa pocity rodili, upevňovali a šplhali často až do nebotyčných vrcholov. Všetky vrcholy sú už zdolané, všetky pocity prežité, treba zostúpiť do dolín a do kuchýň, lebo láska už začala prechádzať cez žalúdok… a potom ešte ďalej… Raz príde čas, keď zistíme, že všetky city sú už spláchnuté.

Čo s tým?

Niekto sa adaptovať nedokáže. Zanevrie na celý svet a najviac na toho, kto tento stav spôsobil. Pocit pádu z vrcholu do doliny. On je na vine. Alebo ja som na vine? Hľadanie vinníka sa stane alfou a omegou života a vzájomné obviňovanie boľavou každodennosťou. Z miesta, kde sme hľadali ochranu a zázemie, sa stane bojisko. Domov sa stáva peklom. Niektoré páry vraj drží pokope už len nenávisť. Pud sebazáchovy pred utopením sa v tejto kalnej rieke vedie ku krízovým riešeniam: niekto sa začne topiť v alkohole, niekto hľadá záchrannú ruku inde…

Niekto to ale dokáže.

Brať svojho partnera takého, aký je. Aj s jeho chybami. Rokmi spolužitia si vypestuje imunitu a pocitové doliny začne brať ako prirodzenú súčasť krajiny zvanej manželstvo. Recept na šťastný zväzok musí nájsť každý sám. Muž vraj potrebuje od ženy tri P: Potravu, Pochvalu a Poľutovanie. Vyznieva to možno čudne, ale je to tak. A čo potrebuje žena? Asi Pozornosť. Asi Nežnosť. Asi Lásku. Niektoré možno aj niečo iné, ale pre normálnu ženu je asi dôležité, aby sa láska nevyparila. Aj keď nie je stále na vrchole. Aby aj „V dolinách ľudia nemali zamknuté brány“… pre tých, ktorých milovali…