Tam kdesi za obzorom

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou.  Prepadávame sa do bahna čoraz viac.

Prečo?

Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k tejto vláde. A pre neochotu dodržiavať opatrenia, lebo – napriek apelom tých najpovolanejších – každý si myslí, že je väčší odborník. Je neuveriteľné, ako sa každý, kto má v zadku dierku, pokladá za povolaného nabádať ostatných k nedodržiavaniu opatrení alebo dokonca prehlasovať, že celá koronakríza je výmysel. Odbojnosť za každú cenu je chápaná ako odvaha postaviť sa proti „totalite“ a osobná nenávisť k tým, ktorí zobrali na seba zodpovednosť za naše životy, prináša ovocie. Mŕtvi pribúdajú.

Podľa §145 trestného zákona ten, kto spôsobí inému smrť, potrestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov. Trestná sadzba sa zvyšuje podľa ods.3. písmeno c. za krízovej situácie. Podotýkam, že tento zákon odsúhlasili naši volení predstavitelia dávno pred krízou a každá vláda je povinná rešpektovať ho. A je nekonečne smutné, že sa tu musím odvolávať na zákon. Zachovanie života predsa musí byť v základnej výbave každého príčetného človeka…

Osobná nenávisť tu prerastá do článkov, ako je parlamentný bufet či nejaké nevhodné slovíčko.  Kto chce psa biť, palicu si nájde. Niekto si zrejme predstavuje, že premiér musí byť dokonalý. Nuž – taký sa ešte nenarodil. Aj Fico zožal vlnu nevôle vyjadrením, že na východe nie je nič – hoci všetci vedia, ako to myslel. Aj ja mám k Matovičovi výhrady, pre ktoré som ho nevolil, ale zvíťazil vo voľbách a demokracia je o prispôsobení sa menšiny väčšine. Rád by som sa teda spýtal tých nespokojných a nadávajúcich, koho by si na premiérskej stoličke želali. Kto by pandémiu zvládol lepšie a hlavne čo by mal robiť inak. Lebo nadávanie bez alternatívy je len mlátením prázdnej slamy. Konečne máme vládu, ktorá si uvedomuje, že nie je vševedúca a preto sa radí s tými, ktorí tomu rozumejú. Čo viac sa dá robiť? Viete to?

Som na tomto blogu už jedenásty rok a mal som tu veľa priateľov. Väčšina z nich tu už nie je, lebo neboli ochotní znášať výpady múdrosráčov, ktorých je tu čoraz viac. Z príchodom pandémie sme sa rozišli aj s tými novšími, lebo som z hrôzou zistil, ako málo si niektorí vážia život. Nie Matovič, ale toto nás rozdelilo. Nuž, moji milí bývalí, ak vy svojimi článkami a komentármi spôsobujete nárast počtu infikovaných a mŕtvych, so mnou nerátajte. Ja budem vždy za život…