Tam kdesi za obzorom

To, čo sa teraz deje v Amerike, vyzerá ako silne preexponovaná čiernobiela fotografia, presnejšie jej negatív, na ktorej nie je pozitívne zhola nič. A fotograf, čo toto spáchal, zjavne nemá ani potuchy o remeselnej zručnosti. Prepálený negatív sa vyznačuje tým, že všetko svetlé je čierne – a naopak. Krajina slobody a demokracie sa nám tu prezentuje spôsobom, nad akým sa normálny človek odinakiaľ musí chytiť za hlavu a zabedákať: tam by som nežil za nič na svete. Ktovie, možno je práve toto spôsob, ako odradiť potenciálnych migrantov.

Známy slovenský hudobník Peter Breiner napísal kedysi peknú knižku, volá sa Javorové listy. Opisuje v nej krátko po revolúcii americké pomery, konkrétne z Kanady. Okrem iného píše, že ak ste príslušníkom bielej väčšiny, pracujete a dodržujete zákony, nemáte nárok na žiadne bonusy, ktorých je tam inak požehnane. Černoši, starí, mladí, nezamestnaní, akokoľvek postihnutí, majú všemožné úľavy, o akých sa nám tu ani nesníva. Vtedy na začiatku deväťdesiatich rokov to pre nás vyzeralo dosť kuriózne, ale časom sa tieto zvláštnosti preniesli aj k nám. Vyzerá to tak, že to, čo sa dnes deje v Amerike, sa začas príde aj sem. Prenieslo sa toho už veľa. Vyzerá to veľmi humánne, ak máme v zákone zakotvený trestný postih voči prejavom rasizmu či inej neznášanlivosti, len sme akosi zabudli na to, že Slovensko nie je Amerika. Neviem, aká je vymožiteľnosť práva tam, ale u nás je pre mnohých ľudí trestný zákonník niečo ako trhací kalendár: nehodiace sa vytrhneme. Najdôležitejšou úlohou každej vlády je vyzerať dobre pred zahraničím. Preto sme skopírovali potrebné inštitúcie a prijali zákony, ktorých dodržiavanie je často otázne. Nie sme na ne stavaní. Keď sa napríklad jeden môj priateľ zastal starčeka, do ktorého kopali mladí výrastkovia, bol popoťahovaný na polícii, lebo tí si naňho sťažovali. A keď mu iný mladík mieril pištoľou na hlavu, nebolo nablízku nikoho, kto by sa ho zastal. Predavačka v samoobsluhe veselo zbuzeruje starenku, ktorá jej podáva hrsť drobných, až sa chuderka rozplače, a nikto z prítomných sa jej nezastane. Vo vlaku zasa dvaja pubertiaci nožíkom rezali sedadlá, keď som im to vytkol, odvetili, že máme slobodu a oni môžu robiť čo chcú. Gauner v termálnom bazéne veselo skáče do vody a keď ho plavčík upozorní, že je to zakázané, rozreve sa naňho, že máme slobodu a jemu nikto nebude rozkazovať. Iný mládenec nastúpi do autobusu a keď chce od neho šofér peniaze, povie, že nemá, a neodviezť  ho je diskriminácia. A účastník istého protestu nemá problém držať v jednej ruke nápis Za slušné Slovensko a v druhej obraz obeseného Fica. Zato keď sa istá dievčina pýta účastníkov Dúhového pochodu, koľko pohlaví existuje, je ostrakizovaná a vyhnaná.

Myslím si toto: nežná revolúcia priniesla nebývalý nárast gaunerov, podvodníkov a chrapúňov. Sľúbili sme si lásku, dostali sme nenávisť. Verejnosť proti násiliu vystriedalo násilie a relatívnu slobodu totalita peňazí. Nútia nás tolerovať každú abnormalitu, aj keď nám škodí, aby sme neublížili grázlovi, čo ju vymyslel. A najväčší rozmach zaznamenala dvojtvárnosť. Proklamované krásne heslá, hoc aj právne ukotvené, sú iba pozlátkom, ktoré skrýva morálnu biedu a smrad. Pod rúškami korektnosti sa skrýva prirodzená ľudská túžba po spravodlivosti, ktorá je tu fackovaná. Myslím si, že väčšinu ľudí  nedostatok korektnosti netrápi zďaleka tak, ako to more nespravodlivosti, v ktorom sa topíme každodenne…