Ostatné týždne som strávil v našich kúpeľoch ako povinnú rehabilitáciu po operácii bedrového kĺbu. Nastúpil som ešte v čase len čiastočne uvoľnených opatrení, kúpele boli poloprázdne a veľa aktivít bolo obmedzených. Kontrola teploty, povinná dezinfekcia rúk pri vstupe do spoločných priestorov, rúška. Klientelu tvorili len pacienti skupiny A a B, väčšinou starší ľudia a treba povedať, že všetci nariadenia dodržiavali. Aj keď niektorí reptali, hlavne v jedálni, čo je už u nás bežné, žiadne väčšie problémy neboli. S postupným uvoľňovaním opatrení sa kúpeľný hotel zapĺňal čoraz väčším počtom čoraz mladších ľudí. Hoci isté opatrenia ešte trvali, čoraz častejšie sa porušovali. Samoplatcovia zrejme mali pocit, že za svoje peniaze si kúpili aj slobodu v zmysle robiť si čo chcem. Zo začiatku ich personál upozorňoval na stálu povinnosť nosiť rúška, ale keď recepčné schytali niekoľko nevyberaných nadávok, vykašľali sa na to. Aj ja som sa snažil upozorňovať na stále platné nariadenia, ale mladší ma doslova vysmiali, vraj som zmagorený politikmi.
Tak neviem. Vraj sme jeden z najdisciplinovanejších národov na svete. Nechcem pomyslieť, ako to vyzerá v takom Anglicku. Ak sa im ani štyridsaťtisíc mŕtvych nezdá byť dosť na trocha disciplíny, tak tomu nerozumiem. Mne ako staršiemu človeku sa zdá, že mladí to neberú vážne. Je faktom, že na koronavírus umierajú hlavne starší, ktorí predstavujú ekonomickú záťaž a pri dnešnej tržnej ekonomike a stave morálky sú vyslovene nevýhodní. Z priebehu pandémie aj u nás to vyzerá tak, že hoci bolo už z príkladu Talianska zrejmé, že umierajú prevažne starí, ich ochrana bola nedostatočná, čo sa tragicky prejavilo v DSS-kách. Namiesto starých sme zachraňovali Rómov. Nechcem tvrdiť, že to bol zámer, lebo veď ani Rómovia neprinášajú do štátnej pokladnice zisk, len mi to príde voči starším ľuďom minimálne veľmi nefér.
V polemike s mladším človekom som narazil na niekoľko – povedal by som typických – znakov mentality nášho národa. V prvom rade neochota dodržiavať nariadenia. Tým sme známi. V druhom rade neskutočná fantázia vo vymýšľaní výhovoriek. To, čo si vymyslí na svoju obhajobu Slovák, prichytený pri čine, by nevymyslel ani Ezop. A potom, samozrejme, pes, zahnaný do kúta, vyráža vpred. To, že chlapík nemal vo výťahu rúšku vôbec, bolo naraz nič proti tomu, že mne počas rozhovoru skĺzlo rúško z nosa. Aj to je pre nás typické: nie je dôležité, kto sa ako previnil, dôležitejšie je zopsuť toho, kto na to upozornil.
Nie, ani mne nariadenia vlády nevyhovovali. V kúpeľoch som bol po prvý raz v živote a prišiel som o veľa vecí, na ktoré by som mal v normálnych časoch nárok. Rozhodne ale nebudem povyšovať svoj názor na pandémiu nad názor odborníkov a nechápem tých, ktorí majú toľko drzosti, že to robia. Ak bude v mojej vlasti čo i len jeden prípad nakazenia, prispôsobím sa tomu a nebudem ohrozovať nikoho na živote. V týchto chvíľach je evidovaných asi pol milióna mŕtvych a ja nechcem žiť s vedomím, že kvôli môjmu názoru som – čo i len zlomkom percenta – niekomu smrť spôsobil. Ale samozrejme, akceptujem iný názor. Ten môj je taký, že život je najvyššou prioritou. Ak si niekto myslí opak, prosím. Má slobodnú vôľu. Môže kedykoľvek skočiť pod vlak a dokázať tak pravdivosť toho svojho…
"Ten môj je taký, že život je najvyššou... ...
Celá debata | RSS tejto debaty