Tam kdesi za obzorom

Príroda je mocná čarodejnica a manipuluje nami viac, ako sme ochotní si pripustiť.

Niektorí ľudia pod nánosom kultúrnosti skrývajú živočícha, ovládaného nespútanými pudmi.

Tú chatu som kúpil od jej nevlastného syna. Keď starý Anton zomrel, musela niekde bývať, takže zostala v byte a chata pripadla synovi, čo ako sa jej to nepáčilo. Bez elektriny a bez vody však nebola na trvalé bývanie vhodná, musela sa jej teda vzdať, aj keď jej to trhalo srdce. A hoci Anton bol so všetkými susedmi na nože, skamarátila sa s jednou len preto, aby mala možnosť ešte aspoň vídať to miesto, ku ktorému ju to srdce ťahalo najviac zo všetkých miest na svete…

Pochodil som všetkých susedov. Podebatili sme, čosi popili. Nie je nad to mať dobré vzťahy. Porozprávali. O tom, čo to bol za človeka. Ako ich všetkých šikanoval. Ako sa zaháňal sekerou na starého Bartoša a ako ožratý do nemoty o polnoci strieľal po všetkom, čo sa pohlo. Anton bol bývalý lampasák a stelesnený diabol. A najviac týral Darinku. Neraz sa z chaty ozýval jej zúfalý nárek, neraz len v spodnej bielizni pribehla k susedovi, aby ju zachránil. Ten človek vystrájal v opojení alkoholom ako blázon. Dodnes nachádzam prázdne fľaše v okolitom lese, nehovoriac o plnom sude rozbitých, ktorý som musel odpratať. Najviac ma zaujala spodná miestnosť s kútom, oddeleným červeným závesom a červenou pohovkou, keď som žartom poznamenal, že to vyzerá ako orientálny nevestinec, syn sa len začervenal a nepovedal nič. Áno, povedal sused Poláček, boli veľmi náruživí. Často behali nahí okolo ohňa a potom súložili v tráve a pritom kričali na celé údolie. Darinka bola krásna, vysoká, vzdelaná žena, niečo ju muselo pri tom krpatom diablovi držať. Áno, muselo tam byť niečo, prečo znášala jeho alkoholické excesy a výbuchy zlosti, a prečo si zatierala modriny krémom a nosila tmavé okuliare. Príroda je vraj mocná čarodejnica…

Keď som tú chatu kúpil, pozemok som ohradil. Nemám rád, keď sa mi popod nos prechádzajú cudzí ľudia. Darinku to zjavne ranilo. Evidentne tam chodievala, posedela na terase, keď už vnútri nemohla. Povedal som jej, že môže prísť kedykoľvek, ale nemala záujem. Zjavne tam potrebovala byť sama, len so svojimi spomienkami. Na toho diabla. Na časy, strávené s ním. Ženská duša je hlboká priepasť a dokáže toho skryť veľa. Keď sa už za plot nedostala, chodila po lese a nazerala spoza stromov. Na  miesto, kde prežila tie chvíle…

Príroda je mocná čarodejnica a ženská duša občas nepochopiteľná…