Tam kdesi za obzorom

Švajčiarsko nemá more. Tak isto ako Slovensko. Zato má vysoké hory…ako Slovensko. Tu kdesi však každá podobnosť končí. Takmer všetko ostatné je tam diametrálne odlišné…

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí poznajú Švajčiarsko oveľa lepšie ako ja, bol som tam iba jeden krát, zato som ho prechodil krížom-krážom takmer celé, a aj to už dosť dávno, takže je možné, že sa tam už všeličo zmenilo. Moje dojmy mi však nikto nevezme.

Už cesta tam bola zaujímavá, stáli sme v Innsbrucku aj v Lichtenštajnsku, ale kým večerný Innsbruck dýchal pohodou, nočný Vaduz dávno spal, aj pán knieža vo svojom zámku vysoko na kopci nad mestom. Ráno nás zastihlo na brehu jazera Lac Léman, ktoré my nazývame Ženevské jazero, v meste Lausanne. Tu je – ako vie každý športovec – sídlo Medzinárodného olympijského výboru a presklená rezidencia jeho predsedu. Kúsok od brehu jazera je Olympijský park aj múzeum, ktoré určite stoja za návštevu, ako aj mohutná katedrála Notre Dame na kopci v tom najčistejšom gotickom štýle. Zhora od nej je krásny výhľad na ulice mesta a mnohé viadukty, ako aj na jazero a veniec Savojských álp na jeho druhom brehu.

Cesou do Ženevy po brehu jazera sme vďaka čistému vzduchu videli aj bieleho obra kdesi v diaľke – Mont Blanc. Samotné mesto sa rozkladá do oblúka okolo západného brehu jazera. Prešli sme okolo vysokej budovy OSN, kde sa permanentne konajú nejaké protestné zhromaždenia, a vystúpili na parkovisku pri vode. Pešia prehliadka starého mesta je zážitkom, obrovské kvetinové hodiny, rodný dom Rousseaua, katedrála sv. Petra, stojaca na mieste baziliky zo 6. storočia, kostol Notre Dame la Neuve, kde kázal Kalvín aj iní reformátori, a v bočnej uličke čierny Maison Tavel, najstarší dom v Ženeve, o ktorom je zmienka už v roku 1303. Kúsok odtiaľ je v parku iná atrakcia, lavička dlhá 120 metrov, vraj najdlhšia na svete. A ešte ďalej pamätník reformácie so sochami hlavných predstaviteľov reformácie. Plavba výletnou loďou po jazere je zážitkom, najmä ak vás lodivod v horúcom dni zavezie až pod obrovský vodotrysk, striekajúci do výšky 145 metrov.

Za jazerom Thuner See leží mesto Interlaken, známe stredisko cestovného ruchu, kde sa ponúkajú krásne zdobené koče, ťahané koňmi, na prehliadku mesta. My sme zamierili ešte vyššie do kopcov, cestou, ktorá ponúkala úžasné výhľady na alpskú prírodu všade dookola, a zastali až na parkovisku kúsok od dedinky Grindelwald. Mali sme šťastie, bolo krásne počasie a tak sme mohli obdivovať mohutné alpské štíty všade okolo, vpravo Monch, celkom vpredu Eiger, za ním Schreckhorn a naľavo najkrajší Wetterhorn. Vpravo po úbočí si to šinul vláčik najvyššie položenej železnice v Európe Jungrfraujochbahn, ktorý vedie ponad hlboké priepasti a popod vysoké štíty až pod vrchol Panny vo výške 3454 m.n.m. Prešli sme sa pešo do Grindelwaldu a vychutnávali si tú horskú pohodu…

Mesto Bern je prekvapujúco čisté, všetky domy aj električky majú príjemnú nazelenalú farbu a na rozdiel od iných hlavných miest tu vládne pohoda. Solídnosť a dôstojnosť dýcha najmä z budovy parlamentu. Po uliciach muzikanti zo všetkých končín sveta, na výstavnej Marktgasse pod oblúkmi kolonád aj kaukliari, a ďalej most ponad rieku Aare, namôjdušu takú čistú ako horský potôčik.

Basel, po našom Bazilej, je veľké priemyselné mesto, ale keď prejdete ďalej okolo Spälentorr až na námestie pred katedrálu, ovanie vás duch veľkoleposti. Munster je obrovský chrám z červeného kameňa ohromujúcej veľkosti, bola nedeľa a zvony vyzváňali. Námestie pred katedrálou je typicky švajčiarske, s hrázdenými domami a za ním vyhliadka na celé mesto a rieku Rýn. Radnica v Bazileji je úchvatný architektonický výtvor, s hranatou vežou a mnohými pozlátenými vežičkami, celý rumelkovo-hnedo-červený.

Na brehu Vierwäldstattersee leží mesto Luzern. Kongresová hala je mohutná budova zo skla a kovu a pred ňou zaparkované veľké Mercedesy a Pullmany, čakajúce na staré ženy, sviatočne oblečené, ktoré po svojich či na vozíkoch vychádzali von. Pri východe stála slečna, ktorá každej s úsmevom  podala ružu. Slušnosť, solídnosť, úcta. Prešli sme po Seebrucke nad výbežkom jazera až k atrakcii č.1. Kapellenbrucke tu stojí od roku 1333 a je to najstarší most vo Švajčiarsku. Pravda, nie celý, lebo keď čiastočne vyhorel, bol dostavaný v pôvodnom štýle. Inou zaujímavosťou bol tzv. Lví pamätník, postavený na pamiatku švajčiarskej gardy, ktorá zahynula pri obrane Tuillereí. Kláštor Im Hoff s typickými štíhlymi vežami je známy zo všetkých pohľadníc.

Zurich je najväčšie švajčiarske mesto a zaujímavá je tu hlavne železničná stanica. Výstavnú Banhofstrasse nazývajú výkladnou skriňou Európy. Na kostole Sv. Petra je hodinový ciferník s priemerom 8 metrov. Z nábrežia je pekný výhľad na druhý breh aj na mesto a Kongresový dom.

Rheinfall je nepochybne atrakciou. Mohutné vodopády na rieke Rýn uchvátia každého, kto sem zavíta. Najmä večer, keď sú nasvietené farebnými svetlami a masy vody sa lámu a spenené vlny sa rútia dolu s dravosťou a silou. Obrovský hukot znemožňuje akékoľvek dorozumievanie a keď zídete až dolu k spodnému mostíku tesne nad vodou, celkom určite sa vám už po chvíľke zatočí hlava. Rozlúčka so Švajčiarskom je to veľkolepá…Grindelwald (foto: internet)