Tam kdesi za obzorom

Nuž, milý môj vnúčik, oslavujeme slobodu a demokraciu.

Ahá, ty ešte nevieš, čo to je.

Nuž, oslavujeme napríklad to, že tvoji rodičia už nedostali od firmy byt, ako tomu bolo pred novembrom roku 89, ale museli sa zadĺžiť na viac ako tridsať rokov, aby si ho mohli kúpiť.

Oslavujeme to, že tvoj otec nemôže byť s tebou, lebo musí dlho do noci pracovať, aby mohol tú pôžičku splácať.

Oslavujeme to, že učebnice a pomôcky do školy už nedostaneš zadarmo ako kedysi, ale musia ti ich kúpiť.

Oslavujeme to, že keď si bol chorý musela byť s tebou babička, lebo mamička musela pracovať, a lieky nedostali za korunu, ale oveľa drahšie.

Oslavujeme to, že po zotmení už radšej von nechodíte, lebo po uliciach sa naháňajú vrahovia a mafiáni a mohli by ti ublížiť.

Oslavujeme to, že v podchode za našou ulicou býva ten špinavý a otrhaný ujo, ktorý tam predtým nebol.

Oslavujeme to, že podvodníci chodia okrádať starých ľudí, to tu prv nebolo.

Oslavujeme, že tí, ktorých sme si slobodne zvolili, aby nás chránili, nás okrádajú.

Oslavujeme, že môžeme slobodne vyjadriť svoj názor, ale nikoho nezaujíma.

Oslavujeme veľa vecí, ktoré tu predtým neboli, a ešte viacej tých, ktoré zmizli.

Ak budeš chcieť, porozprávam ti o nich. Ešte si ich pamätám…