Keď sa jedného rána zobudíme, budeme sa čudovať, ako sme toto mohli dopustiť. Veď sme svojich rodičov poslúchali, učili sa usilovne a nasávali pravidlá tohto sveta od rodičov aj učiteľov, aby sme neboli darebákmi, ale platnými členmi spoločnosti. Vyhýbali sme sa zlým spolužiakom, asociálom, zlodejom a podvodníkom, lebo tí zle dopadli, najskôr prepadli […]

Stretávame sa s ním denne. Je až príliš veľa ľudí, ktorí svoju osobnú slobodu chápu ako možnosť dať priechod svojim záporným emóciám a vyventilovať si zlosť, ktorá rozožiera ich dušu, často na niekom, kto o dôvodoch k takémuto jednaniu nemá ani potuchy. Je veľa ľudí, ktorým závisť, zloba, nenávisť rozožrali dušu a urobili z nich morálne trosky. […]

„Koľkokrát v živote môže človek milovať tak skutočne, z lásky? Dvakrát či trikrát, to nie, aj raz je dosť“. Takto akosi to spieval Honza Nedvěd vo svojej najznámejšej pesničke. Ešte nikto nevymyslel meradlo zaľúbenosti. S odstupom rokov niektoré vzťahy vyprchajú viac, iné menej. A niektoré zostanú navždy. Je zvláštne, že to vôbec nezáleží na ich […]

Určite existujú. Len nie každý ich vidí. Nie každý ich vidieť chce. Ten víchor egoizmu, ktorý tu od istého času fúka veľmi intenzívne, nám bráni triezvo a s nadhľadom zhodnotiť tých, ktorí žijú v našej blízkosti a uznať, že sú jednoducho lepší ako my. A naše vlastné ego sa bráni prijať fakt, že to ich dobro je oveľa hodnotnejšie ako tá naša […]