Tam kdesi za obzorom

Je taká doba.

Tá dnešná sa vyznačuje akcentovaním podpory vlastného názoru. Mať vlastný názor je dnes veľmi „in“, každý chce mať vlastný názor a pokladá to za svoje sväté právo, jednu zo základných ľudských slobôd. Niektorí ľudia to chápu ako oslobodenie sa z pút totality, kedy bol naopak preferovaný princíp kolektivity a vlastný názor bol vraj potláčaný. Nuž, neviem, žil som v „totalite“ dosť dlho a okrem istých zažitých schém som nedostatkom možností prejaviť svoj názor nikdy netrpel. Možno preto, lebo ma nikdy nenapadlo okrádať svojich blížnych či inak ich podvádzať. Ak komusi táto možnosť chýbala, nuž sa nečudujem, že proti totalite brojí až dodnes.

Tento blog je úžasná vec. Umožňuje stretávať sa ľuďom rôznych, ale aj podobných názorov a tie si vymieňať. A to bez toho, aby museli vytiahnuť päty z domu, ba dokonca aj anonymne. Každý môže ten svoj názor prejaviť takmer úplne slobodne. To „takmer“ je hranica, ktorú by normálny a slušný človek nemal prekročiť. Lebo aj pri tej bezbrehej túžbe po slobode isté hranice byť majú, všetko na svete má svoje pravidlá a bezbrehé nie je nič.

A tak sa tu stretávame. Ľudia rozličných názorov. Niektorí s radosťou, že stretli ľudí s rovnakými, iní s túžbou prezentovať tie svoje, často veľmi odlišné. Keď už máme tú slobodu, treba ju využiť. Občas sa tu vyskytne skupinka, ktorá má, ako sa hovorí, rovnakú krvnú skupinu. Zvyčajne sa sústredí okolo blogera, ktorý to skrátka vie. Jeho články sú silné, zrozumiteľné, mnohými uznávané. Ľudia cítia, že tento človek im píše z duše. A neváhajú mu svoju podporu prejaviť. Vzniká tu akési spoločenstvo porozumenia, empatie, spolupatričnosti. Zavše prerastie aj do osobných priateľstiev. Niekomu to ale nevonia. Akékoľvek spoločenstvá či dokonca priateľstvá mu smrdia totalitou a potláčaním vlastného názoru, a začne útočiť. Vraj vy sa tu len škrabkáte za uškom a vlastný názor nemáte.

Nuž, milý oponent.

Áno, škrabkáme sa za uškom, lebo je to príjemné. Nerobí nám problém vyjadriť svoj súhlas s názorom iného, aj keď sme ho nevymysleli sami. Nerobí nám problém pochváliť ho a poďakovať za to, že dokáže formulovať to, čo si aj my myslíme. Nevadí nám spolčovanie ani priateľstvo  a radi doňho prijmeme každého, kto oň stojí. Spoločná krvná skupina má jednu výhodu: dokážeme si navzájom poskytnúť transfúziu bez nebezpečenstva nákazy.  A nemôžeme za to, že pre teba je oponovanie dôležitejšie ako to priateľstvo, ale nečuduj sa, ak preto zostaneš sám. A ak ti zostane trocha času, skús porozmýšľať nad tým, či sa v tej svojej osamelosti s vlastným názorom cítiš lepšie ako s porozumením iných, a či ten tvoj vlastný názor je naozaj tvojím, alebo si ho len od niekoho prevzal. Možno od niekoho, kto veľmi dobre vie, prečo tú potrebu vlastného názoru v tebe podporuje…