Milý Janko, Jožko aj Miško, sadnite si teraz k monitoru pohodlne, porozprávam vám takú true story rozprávočku o tom, ako nájsť poklad.
Nuž poklad, kamaráti, to je vám vec prevzácna. Niekedy býva ukrytá tak hlboko, že sa k nej nedohrabete ani keby ste boli krtkom. V temných hlbinách a bezodných jaskyniach sa ukrýva zlato, perly a diamanty nevídanej krásy. Ak sa po dlhej a strastiplnej púti k nim konečne dostanete, očaria vás svojím leskom a rozžiaria vaše oči nadšením, aké ste ešte nezažili. V tej chvíli sa vám splní váš odveký sen, stačí len natiahnuť ruku a všetko to bohatstvo si vziať. Stačí len natiahnuť ruku… ale v tej chvíli vami niekto zatrasie, vy sa prebudíte a pozeráte sa na svoju ženu, ktorá vás budí do práce…
Rozprávka skončila, začína true story.
Ten váš príbeh je celkom iný, je plný problémov a starostí, často aj nervov, je plný takých obyčajných vecí ako je práca a jedlo a peniaze, nie je v ňom žiadna sexy lesná víla, ktorá by vás pohladila a cestu k pokladu ukázala, ale len tá vaša žena, čo trhá váš krásny sen a ženie vás do roboty. Jedného by z toho trafil šľak…
Poklady hľadáme všetci. Ktože by ich nepotreboval. Ale keďže bonanza plná zlata tu nehrozí, robíme všetko, čo sa dá. Chodíme do práce, hoci je tým posledným spôsobom, ako sa dostať k peniazom, rozčuľujeme sa každý deň nad vecami, ktoré ani nemôžeme ovplyvniť, a hádame sa o každú sprostosť so ženou, ktorá má od tej vysnenej víly práve tak ďaleko ako rozprávka od skutočnosti.
Ale aj tak si to, milý Jožko a Janko a Miško, skúste predstaviť. Skúste si teraz reálne predstaviť, že by ste na dne tej jaskyne naozaj boli. Dohrabali ste sa s vypätím všetkých síl kamsi tristo metrov pod zem a stojíte pred hŕbou zlata. Čo s ňou? Škriatkovia, ktorí by ju za vás vyniesli von v reále neexistujú, a keby aj, neviem, ako by ste ich prinútili, aby to robili za vás, veď ani v práci za vás nikto nič neurobí. Ale dajme tomu, že by ste to všetko vyvláčili na vlastnom chrbte von a nevypustili pri tom dušu. Čo ďalej? Najskôr by vás zatkli za nedovolené obohacovanie sa a šli by ste do basy. Nielen preto, že všetky poklady na území patria štátu, ale najskôr by vás už pri východe z jaskyne čakali ostrí chlapci z niektorej Mafie, takže najpravdepodobnejšie zavŕšenie vašej námahy je guľka do hlavy. Ale aj v prípade, že všetky pravdepodobné scenáre nebudú, čo ďalej? Za čo by ste ten poklad vymenili? Za dom v Karibiku? Za nové Ferrari? Za pár sexy kočiek, čo by sa na vás vystriedali? Tak si to zhrňme: váš byt nie je v Karibiku, ale býva sa v ňom obstojne. Škodovka tiež nie je Ferrari, ale dovezie vás kam chcete tak isto. A sexy kočky? Koľko čísiel potrebujete odmakať, kým sa vám taký sex zhnusí?
Takže: čo nám tu zostalo? Čo je tým životne dôležitým motorom, ktorý vás ženie za pokladom? Čo vám stojí za to, aby ste odhodili svoju každodennosť a vydali sa na dobrodružnú púť za rozprávkou? A hlavne: o čo by ste prišli? Tá vaša nevíla vás budí do práce preto, aby ste nemali prúser. Tá vaša nevíla vám varí preto, aby ste nemuseli dlabať sáčkovú polievku z ešusu kdesi na ubytovni. Tá vaša nevíla vám vymení ponožky prv, ako si vaši kogleovia začnú zapchávať nosy. Tá vaša nevíla vás možno aj pohladí, keď prídete unavení z práce – a nezlievajte jej, že to nie je dotyk víly. Ona má na práci aj iné veci, ako tancovať bosá po lúke zrána za rosy…
Verte mi, Jožko aj Janko aj Miško, ak máte takúto ženu, poklad už hľadať nemusíte…
Dobre si vystihol tuto jednoduchu pointu zivota. ...
Súhlasím . Život nie sú dostihy. ...
++++++++ Mnoho pokladov máme na dosah ruky... ...
Celá debata | RSS tejto debaty