Založ si blog

Kto za pravdu horí

 

Motto: Každá pravda je niečia

Eva sa narodila do rodiny s tromi chlapcami, bola teda vítanou zmenou. Nevadilo ani to, že sa líšila. Ryšavé vlasy brali jej pokrokoví rodičia ako čosi pozitívne, čosi iné, čosi, na čo boli hrdí, lebo to nemá každý. Aj starší bráškovia jej venovali svoju pozornosť, ochraňovali ju a pomáhali jej, pokiaľ to šlo. Často to nešlo. Eva bola skutočne iná. Už pri pôrode bolo zjavné, že sa jej na tento svet nechce, už od narodenia dávala najavo, že sa jej tento svet nepáči. Už od detstva boli s ňou problémy, protestovala, keď ju mama kŕmila, vrešťala, keď ju kúpala, hádzala sa o zem a kopala nohami pri všetkom, čo sa jej nepáčilo. A nepáčilo sa jej nič. Vždy chcela niečo iné. Keď mala jesť sladké, chcela slané, keď slané, chcela kyslé, keď mala ísť na dvor za deťmi, chcela byť sama, keď bola sama, vrešťala, kým ktosi neprišiel. Bolo s ňou viac problémov ako s jej tromi bratmi dokopy.

Rástla. Nie veľmi. Oveľa rýchlejšie v nej rástli pocity krivdy. Cítila sa ukrivdená za to, že je dievča, že je ryšavá, že je malá, že je iná. Ak jej matke z jej neustáleho protestovania, výbuchov zlosti a neodôvodneného revu povolili nervy a jednu jej priložila, revala ešte viac. A našla vinníka: mamu. Nemala si ma priviesť na svet. Nemala si ma priviesť do tohto strašného sveta, keď si vedela, aký je hrozný. Čo si mi to urobila?

Rástla, dospievala. S pubertou prišli nové problémy, utekala z domu, našla si rovnako problémové kamarátky, neskôr aj kamarátov. Jej slohové práce boli plné krívd a utrpenia, rodičia boli volaní do školy a museli vysvetľovať, že ich dcéra má len morbídne fantázie, vyčítané zo strastiplných príbehov literárnych hrdiniek, s ktorými sa stotožňovala.

Trpela. Celý svet jej ubližoval. S každým to myslela dobre, ale všetci ju sklamali. Sklamali ju vždy vo chvíli, keď im povedala pravdu. Jej pravdu. O tom, že svet je príšerné miesto, na ktorom sa nedá žiť. O tom, že život nemá zmysel, lebo aj tak skončí smrťou. O tom, že láska je len slovo, a každý, komu venuje svoje srdce, ju beztak skôr či neskôr zradí a opustí. O tom, že všetkým chlapom ide len o to dostať ju do postele a vykašľať sa na ňu. O tom, že každý ju chce len okradnúť, zneužiť jej city a obrať ju o všetko, ešte aj o dušu. Vyhľadávala rovnako nešťastné duše, akou bola sama. Cigán bez domova, ktorého vyhnala vlastná rodina. Prepustený väzeň, ktorý nemal kam ísť. Túlavý pes, ktorého našla na svojej rohožke. Menila vzťahy, zamestnania aj domovy. Svet, ktorý nezapadal do jej pravdy opúšťala a hľadala iný. Lepší a spravodlivejší. Sťahovala sa periodicky každé tri roky. Svoje dve deti ťahala so sebou a predstavovala im nového otecka toľkokrát, koľkokrát im potom prikazovala, aby naňho zabudli. A vždy im potom vtĺkala do hlavy, aby nikomu neverili, lebo všetci len klamú, podvádzajú a kradnú. Jej staršia dcéra toho mala dosť už v sedemnástich a po jednej zvlášť ostrej hádke sa zbalila a odsťahovala k babičke. K tej, ktorá podľa jej mamy bola za ten pobabraný život zodpovedná. Mladší syn, ku ktorému upínala všetku svoju lásku, lebo mal byť pre ňu kompenzáciou za všetky jej nevydarené vzťahy s mužmi, ju opustil presne v deň dovŕšenia dospelosti. V ten deň dosiahla vrchol zadosťučinenia. Áno, svet je naozaj príšerný a život nestojí za nič.

Eva dnes žije sama v záhradnej chatke na kopanici, obklopená mačkami. Tie ju nezradia. Tu je spokojná. Dokázala si, že sa nemýlila. S ľuďmi sa stýka len v nevyhnutných prípadoch, ale nikdy im pritom nezabudne dať nejakú radu do života. Má bohaté skúsenosti. Vie, kde je pravda…

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

Bratislava, turisti, stare mesto, Bratislavsky hrad

Všetci vo svojom okrese. Len Bratislavčania a Košičania dostali extra výnimku

28.02.2021 23:18

Do čerstvého uznesenia vlády z nedeľnajšieho popoludnia sa dostala nečakaná zmena.

FOTKY roz

Ľutuje princ vraždu novinára? Nevyzerá to tak, tvrdí expert

28.02.2021 20:00

Uvalia Spojené štáty sankcie na korunného princa Saudskej Arábie Muhammada bin Salmána za vraždu novinára Džamála Chášukdžího?

Premiér Okrúhly Stôl Odborníci Koronavírus

Povinné respirátory, zákaz vychádzania či koniec výnimiek. Vláda schválila radikálne opatrenia

28.02.2021 19:56, aktualizované: 21:51

Ak sa do 21. marca nedostavia výsledky nových opatrení, krajinu čaká tvrdý lockdown.

mjanmarsko

Mjanmarsko má za sebou najkrvavejší deň demonštrácií: 18 obetí

28.02.2021 17:32

Bezpečnostné zložky strieľali do neozbrojených občanov.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1318749x
Priemerná čítanosť článkov: 2338x

Autor blogu

Archív