Tam kdesi za obzorom

Milá Devana, napísala si skvelý článok o národnom povedomí, vidno, že sa tomu rozumieš a vieš, o čom píšeš. Tvoj článok je nielen dobrý, ale aj potrebný, aby sme si uvedomili, odkiaľ sme vyšli a kto sme. Ďakujem…aj za inšpiráciu k nasledujúcim riadkom.

Ako to vidia iní?

Najprv citát: Kto nemá nič, na čo by mohol byť hrdý, oháňa sa národom, hoci nemá nijakú zásluhu na tom, odkiaľ pochádza – Arthur Schopenhauer.

A ešte jeden: Vlastenectvo je mizerná ctnosť – G.B. Shaw

A do tretice: Urobme niečo pre svoj národ, aby sme mohli byť naňho hrdí – Nautilus J

Poviem vám, strašne rád by som bol hrdý na svoju domovinu. A prisahám, robím všetko, čo je v mojich silách, aby to tak bolo. Tomu gréckemu chmuľovi na ostrove Zakynthos, ktorý si po vyslovení mena nášho národa odpľul, som tresol po papuli, aj keď potom začal vrieskať, že na mňa zavolá policajtov. Zvozil som pod čiernu zem aj talianskeho hoteliéra, ktorý vlani v Kalábrii vyháňal slovenských turistov z prvého radu ležadiel pri pláži kamsi dozadu, lebo tie chcel vyhradiť svojim krajanom (asi bol vlastenec). A zarazil som nie raz aj posmešky mojich holandských kolegov, ktorí sa na našej hlúposti a pracovitosti skvele bavili.

Prečo? Nuž preto, lebo som Slovák. Ale poviem vám, robím to len z pocitu národnej hrdosti a nečakám, že to niekto ocení. Prečo? Nuž preto, lebo sme Slováci. Niektorí Slováci totiž o národnej hrdosti rozprávajú iba nad pivom v krčme.  Čosi pre Slovensko aj urobiť – to nie. To nech urobí niekto iný…

Každý, kto aspoň raz vykukol za hranice vie, ako sa na nás pozerajú inostranci. A poznám viacerých, ktorí sa toho tak zhrozili, že už radšej z tej svojej dedinky v údolí ani nos nevystrčili. Mnohí mladí ľudia, pracujúci v zahraničí sa k svojej vlasti ani nepriznávajú. Anglosaská rozpínavosť a nadutosť im zarazí každý náznak vlastenectva hneď v začiatkoch a ak tam chcú uspieť, musia tolerovať napríklad aj to, že Slovák so Slovákom sa na pracovisku po slovensky zhovárať nesmie. Musia znášať aj to, že hoci tí ľudia majú plné huby rešpektu k iným národom či kultúram, v skutočnosti si z nich robia posmešky a degradujú ich na pomocnú pracovnú silu, ktorou aj sú. Makaj, otrok, veď si ťa platím. Národná hrdosť? Tú si dovoľ až doma. (Slovko „Slovan“ až príliš pripomína anglický výraz „Slave“, teda otrok).

Viem, na čo som hrdý. Slovák bol vždy poctivý a pracovitý. A nie je naša vina, že poctivosť a pracovitosť je dnes synonymom slova „hlúposť“. Túto morálku sem nainfikovali tí, ktorým je cudzia nielen poctivosť, ale akákoľvek ľudskosť. Morálni gauneri, parazitujúci na tých, ktorí držia tento svet nad močiarom skazy. Slováci nikdy paraziti neboli. Svoj chlieb si vždy poctivo zaslúžili a ešte sa s ním aj podelili. To až v ostatnom čase sa začali učiť od tých, ktorí ich vždy iba zneužívali. To až dnes sa začali sami pokladať za hlupákov…

Prečo?