Tam kdesi za obzorom

Druhé manželstvá bývajú spravidla úspešnejšie, ako tie prvé. Je to logické. Ak prvé manželstvo skončí rozvodom, zjavne úspešné nebolo. Aj keď je dnes rozvod bežný a ľudia ho berú bezmála ako normálnu vec, stále je to patogénny jav a nemalo by k nemu dochádzať. Kým iniciátor rozvodu ho berie ako oslobodenie sa, ten druhý obvykle trpí a nezriedka ho chápe ako životný debakel. Ľudia, ktorí majú harmonický a usporiadaný vzťah sa ťažko dokážu vžiť do pocitov človeka, ktorému to nevyšlo, a často ho pokladajú za akéhosi vadného, bez ohľadu na to, či má alebo nemá na rozpade manželstva vinu. V tejto súvislosti je obľúbená fráza o tom, že vinu majú vždy obaja, ale nikto neskúma, nakoľko je to pravda. Preto sa často stáva, že veľmi dobrí ľudia, ktorí manželstvu dali to najlepšie a ten druhý to zneužil, sa dostávajú do pozície outsiderov, onálepkovaných biľagom „rozvedený“. Týka sa to žien ako aj mužov. Kým ale rozvedená žena je v podvedomí iných chudera, ktorá len nemala šťastie na mužov, rozvedený muž je akosi automaticky darebák, podvodník či opilec. A nikoho už nezaujíma, že vždy poctivo pracoval, nikdy nikoho nepodviedol a alkohol nepije. Medzi ženami v tomto smere vládne solidarita, lebo sa cítia byť slabšie a zraniteľnejšie, ale pre mužov je takáto životná prehra skôr hanbou, s ktorou sa radšej nechvália, aby sa nevystavili posmechu. A ako muži, tak aj ženy, v záujme zachovania vlastnej dôstojnosti, potom všade prehlasujú: „nechala som ho“ či „nechal som ju“, nech už je pravda akákoľvek. Ak si potrebujú tú dôstojnosť a priazeň okolia nutne udržať a charakter im to dovolí, nezriedka potom nakydajú na svojho bývalého toľko špiny, koľko len vládzu. Keď sa potom okolie čuduje, ako mohla s takým gaunerom vydržať, najčastejšie frázy sú: bola som mladá a hlúpa, či bola som zaľúbená. Opakujem, muži si nič z tohto vymýšľať nemusia, lebo nikto sa ich na to nepýta.

Väčšinu návrhov na rozvod dávajú ženy. Tento fakt akosi automaticky navodzuje dojem, že chlapi sú tí, s ktorými sa nedá vydržať, lebo…pijú, podvádzajú, atď. Toto je často aj pravda, až tak často, že pri pijanoch a podvodníkoch sa zvezú aj tí, ktorí nepijú a nepodvádzajú. Dobrý a verný abstinent, ktorého opustí žena, lebo si našla iného, je v povedomí spoločnosti somár, ktorý si nevedel ženu ustrážiť. Podvádzaná žena je chudera, podvádzaný muž paroháč. Automaticky a nekompromisne. Zákon aj verejná mienka je na strane ženy a muž musí čušať, ak sa nechce vystaviť výsmechu…

Ak sa napriek všetkým zlým skúsenostiam žena či muž rozhodnú vstúpiť do manželstva znova, robia tak spravidla po zrelej úvahe a v obave, aby sa znova nespálili. Poučení predchádzajúcim vzťahom zapájajú aj rozum, lebo už vedia, že sex nie je tým najdôležitejším. U žien ide často aj o snahu zohnať svojmu synovi nového otca a teda mužský vzor, a to spravidla v období puberty dieťaťa, keď pochopia, že naňho nestačia. To býva ťažké, lebo syn logicky chápe cudzieho muža v blízkosti svojej matky ako votrelca, ktorý ho môže okradnúť o výhody, plynúce z jeho majetníckeho, často až vydieračského prístupu k matke. Len máloktorý rozmaznaný pubertiak túži po mužskom vzore. Pre muža, túžiaceho po úplnej rodine predstavuje také dieťa asi najväčší problém. Už od začiatku mu musí byť jasné, kto v tej rodine bude hrať prvé husle a nie každý sa s tým zmieri. Normálna žena je v prvom rade matka, až potom manželka – to by si mal uvedomiť. A ak ho ani toto neodradí, musí sa pripraviť na krízové situácie, ku ktorým dôjde v ďalšom spolužití vždy. Ak má šťastie a dokáže riešiť aj dilemy medzi srdcom a rozumom, môže byť napriek zrejmému hendikepu druhé manželstvo šťastnejšie, ako to prvé. Druhá šanca môže vyjsť….