Tam kdesi za obzorom

Rád by som zareagoval na nedávne trenice okolo počinu tiežblogera s nickom Petercvik, ktorý otvoril aj v iných médiách diskutovanú otázku anonymity blogerov. Ten človek nás totiž niektorými svojimi článkami vyslovene „natiahol“, teda písal zjavné nezmysly, vraj s cieľom overiť si, čo všetko slovenský čitateľ „zožerie“. Tento, z hľadiska výskumu mentality nášho národa zaiste zaujímavý čin, má totiž aj iný, závažnejší rozmer, a tým je práve dôveryhodnosť médií.

Je pravdou, že slovenský čitateľ je ešte stále dosť naivný a – možno stále pod vplyvom novín z  minulého režimu – ochotný uveriť písanému slovu viac ako vlastným očiam. Pravdou je aj to, že rôzne katastrofické scenáre a čierne kroniky nás zaujímajú oveľa viac ako čokoľvek pozitívne, takže žijeme v permanentnom strachu, čo zaiste niekomu vyhovuje. Myslím si ale, že práve preto by si každý mal rozmyslieť, čo vypustí do sveta, ak to so svojimi spoluobčanmi myslí aspoň trocha dobre.  Inak sa stane to, čo sa už aj deje: ľudia prestanú médiám veriť. A ak im prestanú veriť, prestanú za ne platiť.

Demokracia je krásna vec. To, že si môžeme povedať či napísať všetko, čo máme na srdci je na nezaplatenie. Záleží už  len na tom, čo na tom srdci máme. Ak túžime v dobrom úmysle podeliť sa s ostatnými o svoje zážitky, postrehy či pocity, uvoľnime stavidlá svojim literárnym schopnostiam a zverme sa. Môžeme priniesť veľa pozitívneho. Ak ale v našom srdci je iba zloba, závisť, pomstychtivosť či snaha vystreliť si z niekoho, vtedy slovo demokracia radšej nepoužívajme.  Klameme nielen iných, ale aj seba. Radšej sa postavme pred zrkadlo a povedzme si úprimne, z očí do očí, čo sme to za človeka.

Na iných blogoch už proti prílišnej „demokracii“ urobili opatrenia. Meno, adresa, telefón – zodpovednosť. Lebo Slovák je už raz taký: keď musí, vie byť aj slušný. Keď nemusí – je sám sebou. Myslím si, že práve toto je test, či si slobodu a demokraciu zaslúžime. Či vieme byť ľuďmi aj vtedy, keď nás nikto nevidí. Preto sa chcem poďakovať Blogu Pravda a jeho administrátorovi za to, že vytrval v doteraz nastúpenom trende a nepodľahol tlaku na prísnejšiu registráciu blogerov. Takto je oveľa vyššia šanca, že sa dozvieme skutočnú pravdu o tom, čo sa skrýva v srdciach našich spoluobčanov.

Ešte raz – ďakujem.