Tam kdesi za obzorom

Najlepším spôsobom, ako ovládnuť ľudí, je zasiať medzi nich nevraživosť, závisť, neporozumenie. Tak, ako pánboh zmiatol jazyky staviteľom babylonskej veže, aby sa nemohli dohovoriť a priblížiť sa tou vežou k nemu, tak aj dnes niekto mätie jazyky nám, aby sme sa nemohli priblížiť k nemu. Vyvaľuje sa na vlastnom ležadle pri vlastnom bazéne v záhrade vlastnej vily kdesi na Bahamách, usrkáva víno z vlastnej pivnice a smeje sa chudákom, ktorí  mu na to všetko zarobili. Ukradol im prácu ich rúk a postavil si za ňu luxus, o akom sa im ani nesníva. A to všetko len preto, lebo sa nedokázali dohovoriť. Ich zmätené jazyky, hoci aj hovoria jednou rečou, nedokážu nazvať veci pravými menami: toto je poctivec, toto je zlodej. Naopak, z čestného a statočného sa vysmievajú a gaunera velebia. Presvedčili už aj sami seba, že poctivosť sa nevypláca a snažia sa prispôsobiť svojim celebritným vzorom, lebo takto im to ukázali v televízore, takže to asi tak má byť. A každého, kto ešte lipne na zastaralých názoroch zosmiešnia, lebo veď dnes je iná doba. Za pár grošov slúžia pánovi, ktorý ich potľapká po pleci a pošepne im, ako môžu s ostatnými vybabrať. Namiesto toho, aby sa spojili s ostatnými sluhami a vyhnali pána, ktorý ich všetkých okráda, pod heslom slobody a demokracie pomáhajú utláčať a zotročovať svojich blížnych. Nevraživosť, závisť a neochota porozumieť si navzájom ich ovládla natoľko, že podrazia každého, na koho dosiahnu, aj vlastného brata, ktorý je taký sprostý, že nepochopil priority dneška.

Toto je voda, ktorá nás drží pod vodou.

Nedovolí nám vynoriť sa nad hladinu, nadýchnuť sa, otvoriť oči a pochopiť, odkiaľ vietor fúka.