Tam kdesi za obzorom

Šťastie človeka je závislé na jeho odolnosti k vonkajším vplyvom – povedal akýsi mudrc. Inými slovami: prílišná citlivosť je len na oštaru.

Môj mladý kolega a priateľ Jakub je veľmi moderný človek. Jeho heslom je: Ten, kto nič neočakáva, nemôže byť sklamaný.

Neviem, či som taký nemoderný, ale zdá sa mi, že tieto módne heslá prezentujú zúfalú snahu dnešných ľudí po odľudštení. Možno práve vplyvom pôsobenia modernej techniky sa snažia vyniknúť svojou odolnosťou k nepriaznivým životným okolnostiam, byť v každej situácii nad vecou, nepodliehať citom a chovať sa ako…roboty. Dokonalé stroje bez emócií, schopné plniť požadované úlohy na 100 percent.  Len ten má cenu, kto vydrží. Pod heslom: buď sám sebou, kopírujú chovanie akčných hrdinov z obľúbených filmov, lebo len tak majú pocit, že sú IN. Ľudskosť pokladajú za slabosť a prejavy emócií bezmála za chorobu. Len silný vydrží ! Úspešný je len ten najlepší !

Neviem, či je to iba vplyvom amerických filmov alebo už nás aj vlastné skúsenosti nútia potláčať v sebe všetko ľudské, ale túžba po strojovej dokonalosti priviedla dnešný svet na pokraj kybernetickej priepasti, v ktorej zanedlho zmiznú aj posledné známky toho, čo sme ešte nedávno nazývali Humanizmom. Empatia, súcit s bezmocnými, taká normálna ľudská dobroprajnosť – to všetko sa stráca pod tlakom moderných požiadaviek na tvrdosť, odolnosť, výkonnosť, efektivitu. Obchodné vzťahy sme preniesli aj do tých medziľudských.  Akoby už stroje neslúžili ľuďom, ale ľudia sa snažili napodobniť stroje. Akoby požiadavka na dokonalosť zmazala všetko, čo sa do jej schémy nehodí. Akoby sme sa zámerne snažili zbaviť všetkého, čo je ľudské.

Čo sa nehodí, škrtnite !

Občas sa mi žiada zakričať na tento svet to, čo dobrý vojak Švejk v poslednej scéne rovnomenného filmu:  Nebláznite, veď sú tu ľudia !