Tam kdesi za obzorom

Áno, priatelia, nehanbím sa k tomu priznať. Milujem naše celebrity, som do nich priam zaľúbený a nenechám si ujsť žiadnu príležitosť vidieť ich, ak nie naživo, tak aspoň v televízii. Mojím najobľúbenejším programom je – ako inak – Smotánka. Teším sa na ňu ako malý chlapec. Privádza ma do vytrženia už príchod Eriky Judínyovej, vždy ma dokáže nadchnúť to, ako úžasne sa vie obliecť, aj to, ako sebaisto sa vie chovať. Minule mala na sebe skvele vypasované tepláky a na tom odstrihnutý kus záclony. Obdivujem ju. Ak by som si čosi také obliekol ja, určite by som nebol sebaistý. Naopak, zaliezol by som a dúfal, že ma nikto neuvidí. Trocha mi to pripomína mojich dvoch kamošov z obdobia puberty. Kdesi v smetiaku našli staré, obrovské ružové bombarďáky so žltými fľakmi zaschnutého moču. Obliekli si ich, uchytili kšandami a prechádzali sa po meste. Zviditeľnili sa dokonale, všimol si ich každý. Takže, ak máte pocit, že si vás nikto nevšíma, berte to ako návod na to, ako sa stať slávnym. Inak, tých návodov by malo byť v televízii viac. Máme demokraciu, tak prečo neodhaliť know-how našich celebrít a nakuknúť pod závoj ich úspechu. Pre začiatok by som navrhoval namontovať niektorým slávnym devám do rozkroku tachometer, s počítadlom najazdených kilometrov. Číslo nepustí.  Hneď by bolo jasné, ktorá je väčšou celebritou. Pánom by možno stačilo zverejniť počet ľudí, ktorých okradli. Bolo by veľmi demokratické dozvedieť sa, ako sa robia veľké peniaze. Lebo doterajšie rozhovory s nimi mi pripadajú ako prednášky k pacientom  psychiatrickej liečebne v Pezinku.

Áno, priatelia. Celebrity treba pozorne sledovať. Všeličo sa od nich môžete naučiť. Napríklad to, ako sa treba pohybovať. To vám Erika ukáže na záver, keď Smotánka končí. Odchádza krokom, aký pozná aj jedna moja známa. Tá však prekonala detskú obrnu, a dodnes nie je celkom zdravá…