Tam kdesi za obzorom

je názov prvotiny dnes už známeho spisovateľa Michala Viewegha, a vo mne ten titul evokuje úžas nad tým, kam sa dostalo myslenie ľudí v ostatných rokoch. Záplava relativizmu, s ktorou sa potýkame každý deň nás odtrhla od reálneho pohľadu na svet a pokrivila vzťah k hodnotám, ktorý sme si budovali po stáročia. Niekto tomu hovorí pokrok. Hoci každá nová generácia buduje na základoch, ktoré im tu zanechali tie predošlé a veselo ich využíva, neváha skritizovať všetko, čo vybudovali ich otcovia. Túžba po novinkách je oveľa silnejšia ako úcta k odkazu predkov a snaha byť originálny ide až za hranice zdravého rozumu. Svet ovládla modla vlastného názoru, bez ohľadu na rokmi overené fakty, a kdekto cíti priam besnú túžbu revidovať všetko, na čo dosiahne. Často aj to, na čo nedosiahne. Diletanti skadiaľ-stadiaľ sa vrhli na náš svet a vďaka možnostiam, ktoré im ponúka sloboda slova, vehementne tlačia svoje názory do hláv ľudí, ktorí sú – práve vďaka tej slobode – nútení akceptovať veci, ktoré by ich ani vo sne nenapadli. Lebo sloboda názoru je dnes na prvom mieste. Tak sa stáva, že amatéri a diletanti pindajú aj do vecí, ktorým vôbec nerozumejú, ba často – vďaka novej móde – riadia prácu, ktorej vôbec nerozumejú. Výsledky sú potom žalostné, niekedy až tragické.

Najhoršie je, že podobný princíp sa prenáša aj do morálky a osobných vzťahov. Čierna bola odjakživa čiernou, biela bielou. Hotovo, ideme ďalej. Dnes vám bude kdekto tvrdiť, že všetko závisí na uhle pohľadu a téma uhla pohľadu nám debatu o čiernej a bielej zmení na nekonečný príbeh názorov, argumentov a protirečení, ktorý nám dokonale zamotá hlavu.  Odveká pravda sa stáva lžou a úplné nezmysly majú väčšiu váhu ako to, bez čoho nemôžeme žiť. Besná túžba presadiť svoj vlastný názor za každú cenu nás úplne odzbrojuje a znefunkčňuje všetko pozitívne. Je to ako Babylon, zmätenie jazykov, ktorým potrestal pánboh tých, ktorí sa mu chceli priblížiť.

Nepodliehajme tejto móde.

Nenechajme si ukradnúť zdravý rozum.

Vražda je zlá…