Tam kdesi za obzorom

Kúsok od reštaurácie Vinohrad v Piešťanoch ležal na zemi muž. Mohol mať tak päťdesiat rokov, ležal na kraji chodníka pri rušnej ceste, okolo chodili ľudia aj autá a každý, kto ho uvidel, rýchle pozrel iným smerom. Bolo to jasné: opilec. Nevedno, ako dlho tam už ležal, ale keď sme šli s priateľom okolo, ešte sa hýbal. Zdvíhal hlavu a čosi nezrozumiteľne chrčal. Zavolali sme záchranku, prišli  rýchle a zobrali ho do nemocnice. Zachránili ho. Až neskôr som sa dozvedel, že to bol známy ožran, ktorý trápil celú svoju rodinu a jeho vlastný syn sa vyjadril na adresu toho, kto ho zachránil slovami: Bodaj ho šľak trafil.

Odvtedy si často kladiem otázku: akú cenu má ľudský život?

A určite mnohých z vás napadlo, že niektorí ľudia sa radšej ani narodiť nemali.

Nuž čo, narodili sa.

Prišli na tento svet maličkí, bezbranní  a nie z vlastnej vôle. To až svet okolo z nich urobil to, čím sa stali. Kto za to môže? A je človek plne zodpovedný za to, aký je?

Niekto hovorí, že nemôže. Všetko je v rukách všemohúceho, ktorý určuje, kto bude kadiaľ kráčať a aj to, kam dôjde. A slobodná vôľa je vraj len ilúzia, lebo svojmu osudu nikto neujde.

Neviem, možno na tom čosi pravdy je. Som však presvedčený, že slobodnú vôľu máme. Napriek okolnostiam, ktoré niektorí nazývajú diabol pokušiteľ, stále máme možnosť voľby. Cesta k pravde je vraj tŕnistá a ku lži vedie rovná diaľnica – problém je len vybrať si tú správnu. A odpovedať si na otázku: čo vlastne chcem? Ako chcem prežiť svoj život? Záleží mi na ňom?

Na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí už dávno kapitulovali. Život je pre nich číre utrpenie a samovraždu nespáchajú len zo strachu z bolesti. Pretĺkajú sa deň za dňom, nadávajú, nariekajú, trpia. A pijú. Zabíjajú svoje vedomie otupenosťou, aby nemuseli pozerať na tie hrôzy dokola. Ponárajú sa do nevedomia, aby nemuseli rozmýšľať. Krčma je pre nich útočiskom pred strašným svetom tam vonku, ktorý od nich žiada tie hrozné veci: slušnosť a zodpovednosť. Ich beznádej nepremôže ani tá najsilnejšia zbraň: láska. Tak dlho ju zabíjajú, až sa im to podarí. Hľa, mal som pravdu – povedia si.

Nepochybujem o tom, že ak by u nás povolili asistovanú samovraždu, záujemcov by bolo neúrekom.

Akú cenu má ľudský život?