Tam kdesi za obzorom

Prepáčte nám, súdruhovia, že sme vás zradili. Prosíme, prepáčte nám, že sme vám neverili, že sme prerušili našu spoločnú cestu budovania svetlého zajtrajška a vrátili sa späť k neslobode, vykorisťovaniu a vláde kapitálu nad ľudskosťou. Boli sme hlúpi, lebo sme nevedeli, čo činíme. Boli sme zaslepení západnou propagandou, oslepil nás lesk kapitalistických pozlátok a nevideli sme, že pod nimi sa skrýva len morálne bahno, bieda, nezamestnanosť, teda všetko to, z čoho ste nás vyviedli a na čo sme vďaka vám už zabudli. Prosíme, prepáčte nám, vy, ktorí ste našu domovinu vybudovali z trosiek vojny tak, že nám to všetci závideli a preto cielenou propagandou podrývali našu morálku, zosmiešňovali výdobytky socializmu a ohlupovali nás lacnými trikmi. Oni nám ukazovali len jednu stránku kapitalizmu, tú druhú starostlivo zakrývali a my sme im na to naleteli. Štyridsať rokov je dosť dlhý čas na to, aby sme zabudli na príkoria, ktoré na nás páchali cudzí páni a tak sme naleteli na rečičky o prosperite a predali sme svoju domovinu zlodejom a otrokárom, ktorí si z nás opäť urobili sluhov. Naleteli sme aj vlastným darebákom, ktorí sa neštítia zapredať aj dušu za hriešny groš a je im jedno, že my, ich rodáci, slúžime cudzím pánom, že už sme cudzincami vo svojej vlasti. Pod heslom slobody a samostatnosti sme dnes otrokmi cudzích pánov, vazalmi cudzieho kapitálu a bezdomovcami vo vlastnej domovine. Vieme, to všetko ste nám hovorili. Ukazovali ste nám odvrátenú stranu toho, z čoho ste nás vyviedli, ale my sme vám – rozmaznaní istotami, blahobytom a mierom – neverili. Áno, rozmaznali ste nás. Za štyridsať rokov vyrástla generácia občanov, ktorí si už hrôzy vojny ani chudobu, hlad a biedu nepamätajú a vlastným otcom neveria. Generácia socializmom rozmaznaných, ktorým ste dali všetko zadarmo. Vzdelanie, zdravotníctvo, zamestnanosť. Je to tak: človek si nevie vážiť to, čo dostane zadarmo. Pokladali sme to za samozrejmosť. Ako sa hovorí: od dobroty aj psi besnejú. To preto sme sa obrátili proti vám a pohrýzli ruku, čo nás kŕmila. Nepozerali sme na všetko to dobré, čo ste pre nás urobili, ale vyhľadali tých niekoľko negatív a nafúkli ich. Zadupali sme do zeme všetko úsilie tisícok statočných ľudí, ktorí obetavo a často nezištne budovali tento štát, aby sme sa mali dobre, a vyzdvihli sme na piedestál darebákov, ktorí našej vlasti vždy len škodili. Áno, aj medzi vami bolo zopár gaunerov, ktorí si našu úctu nezaslúžia, ale to je len zlomok z tých tisícov statočných, ktorých dnes hádžeme s nimi do jedného vreca, hoci si by sme im mali byť len a len vďační. Zaškatuľkovali sme si všetkých pod pojem Komunista, a odsúdili, napriek tomu, že denne užívame plody ich statočnej práce a podaktorí dnes bohatneme z nezištnej práce ich rúk. Zahodili sme morálku, vďačnosť a slušnosť na smetisko a ospevujeme grázlov a darebákov, ktorí sa nám smejú do tváre. Áno, až takíto sme hlúpi. Áno, až takto sme doplatili na to, že sme vám neverili. A vďaka vlastnej tvrdohlavosti si to nepriznáme. Radšej budeme zotrvávať v omyle, nech to stojí koľko chce. Až takíto sme hlúpi.

Prepáčte nám, vy, poctiví súdruhovia.