Tam kdesi za obzorom

Je to už asi v ľudskej prirodzenosti, že sa každý snaží vyhnúť ťažkej a namáhavej práci a radšej sa živí tým, čo ho nestojí toľko síl – najmä fyzických. Takzvaná ctižiadosť ešte navyše ženie ľudí vyniknúť nad ostatných a radšej riadi prácu iných, ako by ju sám vykonával. Hoci všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná a buď práci česť – väčšina ľudí radšej počíta peniaze ako pracuje. V ostatných rokoch sme už prestali rozmýšľať nad tým, či spôsob, akým zarábame peniaze, je komusi na osoh, a záleží nám len na tom, aby sme zarobili čo najviac s vynaložením čo najmenej energie. Ideálom mnohých je ležať si na ležadle pri vlastnom bazéne a sledovať, ako im rastie konto. To je Nirvána  dneška.

Kedysi to bolo jednoduchšie. Roľník obrábal pole, mlynár zomlel obilie na múku, pekár z nej napiekol chlieb. Stavbári nám postavili domy, krajčírky ušili odevy. Zdalo by sa, že tento prirodzený postup nemôže nič narušiť, aj dnes predsa potrebujeme jesť, bývať a obliekať sa. Omyl. Peniaze nám úplne prevrátili prírodné zákony a remeslá, potrebné k prežitiu, sú dnes na chvoste nielen finančnom, ale aj morálnom. „Ja som baník – kto je viac“ je dnes na smiech, viac je dnes každý referent, vedúci, manažér, konateľ, spevák, herec, asistent, modelka, redaktor, advokát, poslanec…hoci ich prínos pre spoločnosť je často prinajmenšom sporný. Úplne najlepšie zarábajú tí, ktorých by sme v minulosti označili len jediným slovom: zlodej. Vďaka novodobým názvom ich zárobkovej činnosti sú to však zväčša vysoko vážení občania.

Je to v nás. Podvodníci sofistikujú svoje nekalé praktiky okrádania a balia ich do ligotavých obalov, aby nám zaslepili oči a nevideli sme, že ich platíme za čosi, čo nám len škodí. Naša vlastná ctižiadosť a neschopnosť objektivity im umožňuje vyniknúť nielen majetkom, ale aj morálne nad všetkých, čo prinášajú skutočné hodnoty, a my sa za svoju poctivosť dnes už hanbíme.

Morálna bieda grázlov prináša materiálnu biedu poctivcom.

Pod rúškom dôležitosti nás okrádajú stále viac.

A my sme ako ten malý Pišta, ktorému zobrali hračku a on sa zmohol len na zalomenie rukami: Jéj, nemám…