Tam kdesi za obzorom

Lebo medzi nami zostalo čosi nejasné. Lebo sme – napriek tomu všetkému, čo máme spoločné – boli až príliš odlišní. Lebo mi ozvena nášho posledného rozhovoru znie v ušiach stále a dokola. Po dvoch hodinách, kedy som mal pocit, že medzi nami vládne porozumenie, si sa ma spýtal, či sa niekedy pomeríme. Nepochopil som to vtedy a vybľabotal len to, že veď sa nehádame, že veď pohoda, že všetko je v poriadku. Nepochopil som vtedy a už nikdy potom, prečo máš pocit, že sme nepriatelia. Dodnes mi vŕta v hlave, ako sme sa mohli odcudziť až tak, že nechápeme rovnako ani svoj vzájomný status a neviem o tom, čím som si tento tvoj názor zaslúžil. Je to už dávno, čo sa naše cesty rozišli, lebo detstvo sme prežili ako jedno telo a jedna duša a ja som spoznal množstvo cudzích ľudí, s ktorými som nikdy nebol taký spriahnutý ako s tebou, a napriek tomu ich nazývam priateľmi. Je to už dávno, čo som pochopil, že ideálna spriaznenosť duší nejestvuje tak isto, ako nejestvuje ideálny vzťah, dvaja ľudia sú dvaja a nie jeden, to je fakt, s ktorým sa musím zmieriť. Ja som sa zmieril. Ty asi nie. Nikdy si celkom nepochopil tento svet. Nikdy si sa s ním nezmieril. Nikdy si neprestal hľadať spravodlivosť. Posledné roky si pre chorobu ani nevychádzal z domu a svoje predstavy si zakonzervoval ešte hlbšie, nemusel si sa denne prispôsobovať nenormálnostiam tohto sveta tak, ako ja, nemusel si ich akceptovať a naučiť sa s nimi žiť. Mohol si si dovoliť mať svoj svet. Trocha ti to závidím. Lebo ja som si to dovoliť nemohol. Tento svet je o prispôsobovaní a miera úspechu závisí od schopnosti akceptovať jeho abnormality. Kto to nepochopí, zomrie. Múr je tvrdší ako hlava a cintoríny sú plné hrdinov. Nikdy si mi to neuveril. Tvoj večný boj za dobro a spravodlivosť ti rozbil hlavu. Mohol si byť živý a úspešný, mal si na to všetky predpoklady, ale ty si sa radšej stal hrdinom. Nikdy som to neschvaľoval, lebo ja dávam prednosť životu, aj za cenu, ktorú odo mňa žiada, ale ty si sa viery v spravodlivosť nikdy nevzdal, ani za cenu jeho straty. Preto si dnes hrdina a ja posera. Preto dnes žijem a ty si mŕtvy. Lebo vo chvíli, keď sa naplnila moja pravda, som začal pochybovať. Ešte by som ti toho chcel veľa povedať a hlavne by som chcel toho od teba veľa počuť, ale už to nejde. Už je medzi nami priepasť najvyššej pravdy, tej konečnej a definitívnej. Ty ju už poznáš. Ja ešte nie. To preto mi dnes vchádzaš do snov a hádame sa. To preto sa uprostred noci zobudím a je mi to strašne ľúto. Si tak ďaleko, braček môj…