Tam kdesi za obzorom

O pár dní oslávime ďalšie výročie víťazstva lži a nenávisti nad pravdou a láskou, hlúposti nad zdravým rozumom a výmeny svetlých zajtrajškov za neistý dnešok. Myslím, že väčšina ľudí to chápe takto, ale málokto má odvahu priznať, že sme to vtedy poriadne pohnojili.

Určite nie zámerne.

Určite všetci štrngali kľúčmi na námestiach  v dobrej viere, že robia správnu vec. Chceli sme zmenu k lepšiemu. Chceli sme len odstrániť nedostatky. Zdá sa však, že sme s vaničkou vyliali aj dieťa.

Časom sa vyrojilo viacero teórií o tom, že prevrat bol organizovaný kapitalistami, iluminátormi či dokonca samotnými komunistami. Myslím, že sú to len trápne pokusy zbaviť sa zodpovednosti. Veď – ruku na srdce – nikto nás na tie námestia ísť nenútil. Šli sme dobrovoľne. Nehádžme vinu na iných. Môžeme si za to sami. „Nevedomosť hriechu nečiní“ – tak tvrdí písmo, a to je asi jediná obstojná výhovorka. Tá nám ale nepomôže, následky musíme znášať v plnom rozsahu. Vlna našej túžby po lepšom živote vyplavila na povrch toľko lumpov, grázlov a zlodejov, že sa nám o tom ani nesnívalo. To, čo nasledovalo, dnes priliehavo nazývame Veľká zamatová lúpež. Ukradli nám všetko, čo malo nejakú cenu. Naše deti utekajú do zahraničia a tí, čo zostali, robia gastarbeitrov vo vlastnom štáte. Na námestiach sme si sľúbili lásku a dnes je tu toľko nenávisti ako nikdy predtým. To, čo naši otcovia štyridsať rokov budovali, sme opľuli a zahodili. Čo si za to zaslúžime?

Už v starom Ríme bolo známe heslo „Rozdeľ a panuj“.

Rozdelili sme sa.

Dnešná doba postavila proti sebe starých a mladých, bielych a počerných, lekárov a pacientov…Sever proti juhu, východ proti západu. Brat zabil brata kvôli politike. Pre pár drobných od cudzieho pána Slovák Slovákovi oči vykole. „Keď mi zaplatia, roztrhám ťa na kusy“- povedal slovenský majster v zahraničnej firme slovenskému robotníkovi.

Toto je to, čo sme chceli?

Kde leží naša bieda?

Nuž, bratia Slováci, bieda leží v nás – to povedal už Ľudovít Štúr.

A ešte oveľa skôr nám knieža Svätopluk odporúčal, aby sme držali spolu.

Pred 24 rokmi neprehrali komunisti. Prehrali sme my, normálni, slušní ľudia.

Dá sa to ešte napraviť?

Snáď áno.

Ak sme sa dokázali zomknúť vtedy, keď sme boli PROTI niečomu, skúsme sa spojiť aj ZA niečo.

Napríklad za to, aby bola zasa slušnosť v móde.

Dokážeme to?