Tam kdesi za obzorom

Deti sú na tri veci: na bolesť, na starosti a na sklamanie…a blahoželám všetkým, ktorí majú dôvod so mnou nesúhlasiť. Lebo nie každý má také šťastie.

Zákony schválnosti fungujú aj v prírode spoľahlivo. Veľa manželských párov, spravidla veľmi dobrých ľudí, ktorí sa majú úprimne radi a sú schopní a ochotní dať svojim deťom všetko potrebné do života, nemôžu deti mať. Podstupujú náročné a často potupné vyšetrenia, ale výsledok je často negatívny. Iné ženy prídu do druhého stavu neplánovane, nečakane a neželane. Interupcia je vždy zlá vec. Zabrániť prírode stvoriť nový život je popretie jej prvého zákona – nech už sú dôvody akékoľvek. A žena, stvoriteľka života, je postavená pred základnú otázku života: byť či nebyť.

Na tento svet prichádzame nielen z vôle svojich stvoriteľov, ale často aj proti nej. Podľa toho potom aj ten náš život vyzerá. Poznám ľudí, ktorí si bremeno nechcenosti nesú so sebou celý život, až do smrti. Trpia. Nedokážu sa preniesť cez pocit zbytočnosti. Jedného môjho známeho tento fakt dohnal až k samovražde.

Ale aj v prípade, že dieťa bolo chcené, ba túžobne očakávané, nemusí byť všetko tak, ako by malo byť. Možno práve prehnaná starostlivosť zo strany milujúcich rodičov spôsobí niečo, čo chod života ich ratolesti naruší, pokriví, zdevastuje. Hovorí sa tomu rozmaznanosť. Rozmaznanosť je strašná choroba, ktorej zákernosť si stále dostatočne neuvedomujeme a jej následky bývajú fatálne. Z milovanej ratolesti sa postupne stáva náročná, sebecká, zlá, zákerná obluda, ktorá dokáže len brať a nič za to nedať. Obetavosť rodičov ju vychová k pocitu, že svet je tu len pre ňu a akékoľvek vybočenie z tohto návyku vedie k pocitu ukrivdenosti a túžby po pomste. Namiesto lásky, ktorou ju rodičia s tým najlepším úmyslom vychovávali, má v sebe pravý opak: zlobu a nenávisť. Prečo? Pretože lásku, tento najväčší zo všetkých darov, berú ako samozrejmosť. Pretože jej nadbytkom sa presýtili, a teda si ju nevedia vážiť. Pretože nikdy nepoznali pocit, že nič na tomto svete nie je automatické a všetko si treba zaslúžiť.

Obávam sa, že rozmaznanosti je na svete čoraz viac. Mnohé osamelé a partnerom sklamané matky sa upnú na svojich synov tak, až z nich vychovajú presne to, čo najmenej chceli: pitbula. Zákony akcie a reakcie sú neomylné.

Obávam sa, že pitbulov je na svete čoraz viac…