Tam kdesi za obzorom

lebo samo sa ochrániť nevie. Všetci ho drancujú, pľundrujú a rozkrádajú ako opreteky. To, čo naši otcovia za dlhé roky vybudovali, často zadarmo a len z lásky k vlasti, teraz zničili, rozobrali a rozkradli cudzie aj naše vlastné hyeny. Naši vlastní Judáši za pár grošov rozdali našu domovinu cudzím supom a z práce našich rúk si za hranicami žijú v blahobyte. Naša vlasť je už len dutý tunel, prázdna škrupina a my svojou prácou už nebudujeme domovinu, ale len pomáhame zlodejom ešte viac zbohatnúť.

Boh ochraňuj Slovensko, lebo o chvíľu už nebude čo ochraňovať.

Slováci to nedokážu. Každý sa snaží uchmatnúť, čo sa ešte dá, každý už len zbiera omrvinky a snaží sa lapať po vzduchu, tak ako kapry, keď im vypustia rybník. Najväčším nepriateľom Slovenska sú Slováci. Ani tisíc poctivcov nedokáže vyrobiť to, čo jeden ukradne. Dnes už ani nie je čo ukradnúť, všetko je rozkradnuté. Vraj už zostali len eurofondy. A obyčajný človek? Tomu nezostáva nič iné, len viac pracovať, aby vyžil. A viac sa nechať okrádať. Nič iné robiť nevie.

Boh ochraňuj Slovensko.

Pomodlime sa zaň. Nič iné nevieme. Vieme len dúfať, že Najvyšší to všetko vidí a ak nie je náhlivý, ale je spravodlivý.

Čakáme.

Možno raz bude lepšie.

Zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia.

Slováci ožijú.

Možno raz príde Jánošík, čo nám pomôže.

Modlíme sa.

Nič iné nevieme…