Tam kdesi za obzorom

Závislosť je vážna vec.

Dokáže aj zničiť život.

Taká koala je životne závislá na eukalyptových listoch, panda zasa hynie pri nedostatku bambusových výhonkov.

Aj človek, zrejme najadaptibilnejší tvor z celej pozemskej fauny, je na istých veciach závislý. Napríklad bez vody vydrží len niekoľko dní, bez kyslíku hynie už po pár minútach. Aby toho nebolo málo, niektoré závislosti si vypestoval sám. Medzi najznámejšie patrí závislosť na drogách či alkohole. V živočíšnej ríši je raritou, ak je niekto závislý na tom, čo mu ten život ničí. Keďže však ide o závislosti umelo vypestované, dajú sa, hoci ťažko, liečiť. Hlavné je uvedomiť si nebezpečenstvo a spolupracovať pri terapii.

Horšie je to so závislosťami, ktoré vyplývajú z ľudskej prirodzenosti a nie sú vnímané ako nebezpečie, ale naopak ako naplnenie či zmysel života. Zrejme najťažšou drogou tohto druhu je láska. Závislosť na niekom inom je veľmi nebezpečná, lebo od čias otrokárstva žiadny človek nemôže vlastniť iného človeka a k láske nikoho prinútiť nemôžeme. Prosby či modlenie tiež veľmi nepomáhajú. Ak sú zároveň spoločenské väzby nastavené tak, že objekt túžby je v nich nežiadúci, stáva sa láska čistým utrpením. V prírode tento jav nie je neznámy, hrdličky či labute po smrti partnera často hynú tiež. Vraj im pukne srdce od žiaľu.

Ani ľudia nie sú výnimkou.

Sú známe prípady, kedy po smrti jedného z manželov sa aj ten druhý pobral v krátkom čase na druhý svet. Mnohí zasa neunesú ani rozchod s milovanou bytosťou a končia svoj život dobrovoľne. Uvedomiť si nebezpečenstvo, ktoré droga láska prináša, dokáže málokto. Naopak, vyhľadáva ju každý. Ak vám však niekto dlhší čas zapúšťa korene do srdca, je veľmi ťažké ich vytrhnúť, lebo spolu s nimi vytrhávate aj kusy substrátu. Bolí to. Hrozne. A nie vždy sa to celkom zahojí.

Závislosť na inom človeku môže byť krásna, ale aj najhoršia, aká vás môže postihnúť…