Tam kdesi za obzorom

Párkrát som bol, ale Pánaboha ani jeho syna som tam nenašiel, len zlato, prepych a okázalosť, teda niečo, čo je v priamom rozpore s kresťanským učením o skromnosti a pokore.

Napriek tomu, či skôr práve preto, som boha hľadať neprestal.

Verím, že existuje.

Musím veriť.

Lebo viera, nádej a láska je čosi, čo dáva tomuto životu zmysel. Bez nich by bol tento svet len púšťou bez významu a bez ceny a život iba nezmyselnou fraškou, ktorá skončí vždy iba zle.  Je ťažké zmieriť sa s tým, že odmenou za život je len smrť, teda hnijúce telo pod hromadou hliny. Je ťažké zniesť život, ak človek uverí v takúto pravdu.

Viera je vyššia forma nádeje.

A možno je to len droga, ktorá nám pomáha prežiť tento očistec. Náboženstvo je potom len inštitúcia, akýsi veľkoobchod s nádejou a farári len akísi díleri drog. V očistci sú drogy potrebné. Preto majú veriaci ľahší život Ich viera im pomáha prejsť toto slzavé údolie, plné bolesti a trápení, lebo majú nádej, že raz sa to skončí a už bude dobre.

A pekne.

A spravodlivo.

A láskyplne.

Ateisti túto nádej nemajú.

Preto majú oveľa ťažší život.

S vedomím, že tento očistec je to najlepšie a nikdy to lepšie nebude, sa žije naozaj neradostne.

Ak ale existuje božia spravodlivosť, práve oni sú tí, čo budú blahoslavení. Keď prejdú tú krížovú cestu bez drog a bez barličiek, keď zvládnu ten očistec bez pomoci viery, zaslúžia si to.

Verím, že boh existuje.

Nie v kostole, lebo kupčenie s nádejou je nemorálne.

Veriaci je ten, kto má boha v sebe.

Veriť treba.

Najradšej v to, čoho je v reálnom svete nedostatok, napríklad v dobro, lásku či spravodlivosť.

A nielen veriť, ale aj sám ich vytvárať.

To je Boh.

Tomu treba veriť a pomáhať.

Len s ním má náš život zmysel.